Minulý týždeň sa k nám dostala závažná dôverná informácia zo zdrojov, ktoré sa zvyknú nazývať „dobre informované“, že minister hospodárstva Richard Sulík jedná so skupinou J&T o odpredaji štátneho balíka akcií (34 percent) v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., (SE). Preto sme skúsili zistiť viac priamo od samotného ministra Sulíka. V stredu stredu 22. septembra 2021 sme mu poslali správu s nasledovným textom:

„Dobrý večer, dovoľte aby som Vás touto cestou poprosil o odpoveď na dve otázky. Je pravda, že sa pripravuje predaj Slovenských elektrární spoločnosti J&T? A v akom časovom horizonte predpokladáte, že by mohlo dôjsť k avizovanému predaju SE? Za odpoveď vopred ďakujem a prajem príjemný večer! S pozdravom Ivan Lehotský, redaktor denníka Hlavné správy“

Minister Sulík nám na otázky neodpovedal, hoci sme videli, že v aplikácii, cez ktorú sme komunikovali, je na príjme. Vzhľadom na to, že uvedenú informáciu o odpredaji štátneho podielu v SE sme považovali za dostatočne vážnu na to, aby o nej vedela aj verejnosť, v pondelok 27. septembra sme publikovali článok s titulkom „Je to iba kačica, alebo naozajstná bomba? Predá Sulík Slovenské elektrárne skupine J&T?“ (Originál článok viď tu.)

Reakcia strany SaS: Pozor, hoax!

Prešlo niekoľko dní a na facebookovej stránke strany Sloboda a solidarita sa objavil článok s ilustráciou, ktorej dominoval obrovský nápis „HOAX“, a nasledujúcim textom:

„V redakcii Hlavných správ sa večer oslavovalo. A ráno vznikol takýto zbytočný vymyslený článok o ničom, bez faktov, bez otázok na ministerstvo, bez základov novinárskej etiky a bez morálnych zábran. Tak takto – je to kačica. A tam to malo skončiť.“ a ďalej: „Pozor, šíri sa hoax! Je to hoax, lebo je to celé výmysel pána redaktora. Vymyslel si otázku a rovno si k nej aj z brucha vymyslel nezmyselnú odpoveď. Keby to urobil tak, ako sa patrí, a oficiálne poslal otázky na tlačový odbor alebo hovorkyni (kontakty su verejne známe), dostal by odpoveď, že je to blud a nemal by z čoho uvariť takýto článok. Svoju fikciu preplietol filozofickými úvahami, ktoré na konci absolútne nedávaju zmysel, ale vďaka názvu sa šíri ako blesk medzi tými, ktorí sú ešte stále ochotní veriť, že z Hlavných správ sa dozvedia šokujúcu pravdu.“

Takže sme sa dozvedeli, že bez novinárskej etiky a morálnych zábran šírime hoaxy. Takto bola zo strany vládnej strany SaS ocenená naša snaha informovať verejnosť o potenciálnom ohrození záujmov občanov…

Vraj šírime hoaxy…  Je pravda, že sme prišli s informáciou o predaji štátneho podielu v SE, pretože prišla zo zdroja, ktorý sme považovali za dôveryhodný, a v tom duchu je článok napísaný. Ale na druhej strane, z celého kontextu jasne vyplýva, že ide o informáciu, ktorá nie je zaručená, je spravodajská a jej pravdivosť sme si overovali zaslaním otázok priamo ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi, ktorý na ne neodpovedal (Na Slovensku sa hovorí, kto mlčí, ten svedčí).

Hoax? Alebo informovanie o potencionálnom nebezpečenstve?

Išlo o normálnu redakčnú úvahu, ktorá okrem spomenutej zákulisnej informácie vychádzala ešte aj z reálneho správania strany SaS a súčasnej vlády počas ich jeden a pol roka trvajúceho vládnutia: len ťažko budú títo ľudia niekoho presviedčať o tom, že ak by mohli niečo zo štátneho majetku výhodne predať – a je jedno, či to budú elektrárne, lesy, voda, železnica, plynárne, letiská, Gabčíkovo, čokoľvek – tak by to neurobili.

Vysmiali sa nám: vraj keby sme to urobili ako sa patrí a oficiálne poslali otázky na tlačový odbor alebo hovorkyni, dostali by sme odpoveď, že daná informácia je blud. Nuž, ale predstavte si tú situáciu: minister vedie dôverné jednania s finančnou skupinou, o ktorých ešte verejnosť netuší – čo asi odpovie tlačový tajomník ministerstva nezávislému, režimom nenávidenému médiu? Je úplne jasné, že keby tá informácia bola určená verejnosti, tak by ju od tlačového odboru Ministerstva hospodárstva už dávno mali všetky médiá.

Preto sme skúšali zistiť priamo od ministra, odkiaľ vietor fúka. Keby nám bol aspoň dvomi slovami odpísal, že žiadna taká transakcia sa nepripravuje, nemuselo by sa diať nič z toho, čo nasledovalo… Lenže minister Sulík, ktorý sa k nám v komunikácii doposiaľ vždy správal slušne a korektne, nám tentoraz neodpovedal.

Zvláštne: prekáža im podozrenie z chuti privatizovať?

Na tom všetkom je ale zaujímavá iná vec: zvláštna reakcia SaS. Najprv mlčali a po troch dňoch urobili škandál a hoax z článku, ktorý jasne hovorí, že táto otázka je závažná ale zatiaľ nie je overená, ako aj hneď na začiatku uvádza, že Sulíkovi boli zaslané otázky na ktoré neodpovedal. A zjavne ich veľmi podráždilo, keď niekto vyslovil podozrenie, že chcú predať štátny majetok, hoci presne to je podstata ich ekonomickej filozofie: zmenšiť štát na minimum a všetko štátne, čo sa dá, dať súkromníkom.

V časoch, keď oni aj ich vládni parťáci bez mihnutia oka, bez dôkazu a bez súdneho rozhodnutia napríklad paušálne označujú mnohých ľudí za mafiánov a zlodejov, je vskutku pozoruhodné, ako „vypenili“, keď si niekto dovolil vysloviť podozrenie, že chcú urobiť presne to, k čomu sa v iných prípadoch zvyknú hrdo hlásiť ako k najlepšiemu riešeniu… Nepríde vám to divné?

Zúrivá facebooková reakcia saskárov na článok Hlavných správ vytvorila hystériu, na ktorú potom slobodymilovní fanúšikovia stany Sloboda a solidarita reagovali tak ako reagovali; v diskusii padali vyjadrenia ako: „Treba vytvoriť nátlak aby tú sračkovú stránku zablokovali. Nahlasovať, nahlasovať, nahlasovať…“, „Zatvoriť redaktora a hotovo!“, „Tam by mali už padat žaloby…“, „A Trestne oznamenie na idiotov z Hlavne Spravy ste dali?“, „treba celé hlavné spravy zakazat“ a podobné. Skrátka, láska k slobode slova a solidarite so spoluobčanmi, ako má byť.

Čo povedať na záver?

Autori príspevku na stránke SaS hneď v jeho úvode napísali, že sa v redakcii Hlavných správ večer pred uverejnením predmetného článku oslavovalo. Nuž, pravda je taká, že sa neoslavovalo – naopak, informácia o predaji štátneho podielu v Slovenských elektrárňach, a.s., nás znepokojila, pretože sme presvedčení, že predať aj zvyšok štátnej kontroly nad strategicky dôležitým energetickým podnikom by bolo v rozpore so záujmami občanov Slovenskej republiky.

Naozaj sme nemali žiadnu radosť z toho, že sme sa v danej chvíli rozhodli taký článok napísať: nebol veselý, ale naopak, bolo to vyjadrenie obavy, že vláda sa možno chystá urobiť chybu, ktorá sa bude ťažko naprávať. Napísali sme ho aj napriek tomu, že sme riskovali, že ak sa ukáže, že informácia o predaji SE nie je pravdivá, tak to predsa budeme my, kto bude mať maslo na hlave, že sme sa mýlili.

Po uverejnení príspevku na facebookovej stránke strany SaS sme však oveľa veselší: nielen pre úsmevný spôsob reakcie strany SaS (aj takáto zvláštna odpoveď je odpoveď), ale najmä preto, lebo aj my sme si vydýchli, že išlo len o „kačicu“. Teraz už na základe vyjadrenia strany SaS vieme, že naša prvotná informácia sa ukázala ako nepravdivá, že občania SR o svoj podiel kľúčovej energetickej spoločnosti na Slovensku neprídu. Tešíme sa!

Teda aspoň zatiaľ.

Ivan Lehotský