Môj profil 
Predplatné
Pritom pri návšteve Iraku sa Trump ani len nestretol s irackými vrcholnými politikmi, schôdzka s irackým premiérom Adelom Abdul Mahdím bola zrušená z dôvodu existujúcich politických rozporov. Trump sa nechal fotiť len s americkými vojakmi na základni Ain al Asad, približne 100 km od Bagdadu. Na tejto základni slúži takmer 5000 amerických vojakov a zábavné je to, že Trump sa nechal fotiť aj s príslušníkmi Navy Seals, ktorých tváre by mali ostať utajené, čo mu už vytkli aj v americkej tlači. Celkove Trumpova návšteva na vojenskej základni len pripomínala návštevu vrcholného vládcu na vojenskej základni okupovaného štátu.
Trump pred americkými vojakmi uviedol, že základňa by sa mohla v budúcnosti stať aj základňou s pôsobnosťou pre Sýriu, odkiaľ momentálne začal Donald Trump sťahovať amerických vojakov.
Američania vtrhli do Iraku v roku 2003, kedy zničili režim Saddáma Husseina a Američania Irak opustili v roku 2011. V roku 2014 sa Američania vrátili, dôvodom bol boj proti ISIS. Požiadali ich o to proamerické elity v irackej vláde. Lenže v máji 2018 sa uskutočnili v Iraku ďalšie voľby a zvíťazili šiítske politické zoskupenia, ktoré majú Američanov plné zuby, čomu sa naozaj netreba čudovať, pretože Američania majú na svojom tričku už priveľa mŕtvych irackých civilistov. Koalícia Islah je protiamericky orientovaná a dokonca aj časť irackej opozície – Fath, sa s koalíciou zhoduje na tom, že by už konečne mali Američania z Iraku odísť.
Podľa ruského politológa Semjona Bagdasarova, Irak je dnes parlamentnou republikou, v ktorej prebieha zápas medzi proamerickou elitou, v čele ktorej stojí bývalý iracký premier al-Abádi a protiamerickými politickými zoskupeniami. Iracký premiér Mahdí sa snaží vystupovať ako neutrálna figúrka, má však značne zviazané ruky. Ekonomická situácia v Iraku je katastrofálna a Američania otvorene rabujú iracké zdroje, americké aktivity chránia americkí vojaci.
V Iraku sa angažuje aj Rusko, ruské ropné firmy ťažia aj v Iraku a platia Iraku ruskými zbraňami. Iračania majú záujem o ruské zbrane, dosiaľ Rusko predalo Iraku tanky T-90. Po páde Hussajnovho režimu Iračania takmer okamžite prešli na americkú výzbroj a odkúpili od Američanov za premrštené ceny F-16, väčšinu vrtuľníkov tvoria staršie francúzske Gazely. Iracké bitevníky Su-25 sú sovietske, ukrajinské, bieloruské, niektoré Su-25 daroval Iraku aj Irán.
Podľa Bagdasarova Američania chcú, aby Irak bol aj ďalej bábkovým štátom a “vitrínou americkej demokracie”. Americké predstavy veľmi nevychádzajú, zápas medzi šiítmi a sunnitmi v Iraku kulminuje, rozpory medzi oboma náboženskými moslimskými hlavnými smermi sú značné. Jediné čo sunnitov a šiítov v Iraku zbližuje je odpor väčšiny obyvateľov voči Američanom, bez ohľadu na to ku ktorej frakcii islamu patria.
