„Rusofóbny rusofil“ alebo prečo Rusi nečakajú nič dobré od nového britského „cára Borisa“?

Londýn 2. augusta 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Kirsty Wigglesworth)

A stalo sa to, k čomu to dávno spelo: predsedom Konzervatívnej strany a britským premiérom sa stal Boris Johnson. Tento 55-ročný politik je veľkou neznámou pre vlastnú krajinu a poriadnym strašiakom pre mnohé štáty. Prečo je neznámou pre svojich krajanov – Britov? 

Politikov podobného razenia nájdeme vo viacerých krajinách, ale takých excentrických, kontroverzných a nepredvídateľných, ako je Boris Johnson, nie je veľa. Z tých najznámejších by spoločnosť novému britskému premiérovi mohli robiť, napríklad, Donald Trump, Vladimír Žirinovskij a ešte zopár „vyvolených“. Média a analytici často zhustnú na tomto „šoumenovi“. Boris Johnson je samotný protiklad, paradox, kontrast, cirkus.

Má aristokratický pôvod, ale často sa správa ako opilec v štvrtej cenovej kategórii. Je tvrdý euroskeptik, ale vždy prízvukuje, že je zástancom spoločnej Európy. Všetkých (politikov, verejnosť, iné štáty) rád poučuje, čo a ako majú robiť, ale sám často vyvádza tak, že by sa zaňho hanbila aj vychovávateľka v materskej škole. Je mimoriadne odiózny a excentrický, totálny cholerik, rád sa predvádza pred publikom a jeho pódium je celý svet. Nekladie si servítku pred ústa a často sa vyjadruje tak, že by mu tie ústa mali zalepiť leukoplastom: zasa musíme spomenúť vyše spomínanú štvrtú cenovú skupinu…

Za všetky jeho hrdinské činy ho britskí novinári nazývajú „teflónový Boris“. Akurát to, že sa stal premiérom, nie je žiadnym prekvapením. Z histórie vieme, že vo všetkých časoch sa na najvyššie funkcie v štáte často dostávali práve ľudia, ktorí vedeli kričať najhlasnejšie, správať sa najvulgárnejšie, sľubovať najštedrejšie a vyhrážať sa ako domácim, tak aj susedom. V súčasnosti už dlhšie pretrváva obdobie, keď občania volia tie najhlučnejšie „sľubotechny“ a totálnych amatérov, „vypestovaných“ na internete. Najzreteľnejším príkladom je v súčasnosti Ukrajina. Aj Slovensko má s tým vlastné skúsenosti…

Európsky mainstream venuje veľkú pozornosť novému britskému premiérovi a v súvislosti s tým aj budúcim vzťahom Európskej únie a Veľkej Británie. Anglosaský svet je zatiaľ zdržanlivý a skúpy na komentáre: nik nevie, ako Boris Johnson bude vychádzať s Donaldom Trumpom a ako to ovplyvní život v celom anglosaskom spoločenstve. Najopatrnejšie a s veľkou dávkou nedôvery zvolenie Borisa Johnsona prijali v Rusku. Žiadne oslavné sonety neznejú ani v ruských médiách, ani z úst politikov či analytikov. Prakticky nik neočakáva zlepšenie rusko-britských vzťahov. Pesimisti ironizujú, že sa to však asi nezhorší: vzťahy Moskvy a Londýnu sú na bode mrazu a už horšie byť asi ani nemôžu…

No a práve na tie perspektívy rusko-britských vzťahov a na to, ako to vidia v Rusku, si dnes trochu posvietime. Pikantériou je, že mnohí politici, analytici a novinári označujú Borisa Johnsona za rusofila, aj keď v tejto úlohe sa akosi vôbec neprejavil. Na jednej strane samotný Boris Johnson sa už viackrát zmienil o svojej priazni voči Rusku a o svojich ruských koreňoch. Jeho ruský pôvod často spomínajú aj novinári. Ako je známe, čerešnička sa má objaviť na torte ako posledná. Takže o „ruskom pôvode“ Borisa Johnsona sa porozprávame zajtra a zatiaľ dnes sa budeme venovať jeho slovám a činom – z pohľadu vyše spomínaných Rusov.

Ruské médiá a analytici prízvukujú, že aj napriek svojmu „ruskému pôvodu“, Boris Johnson je jedným z najvytrvalejších, najtvrdších nepriateľov Ruska. Podotýkajú, že o tom svedčí prakticky všetko: aj jeho konanie, aj vystúpenia, aj jeho nepriateľské výroky na adresu Ruska, ktoré sa často dostávajú na hranicu literárnej reči… Novinári pripomínajú niektoré jeho perly na adresu Ruska, ako napríklad, „medzikontinentálne balistické klamstvo“, „hrozné a deštrukčné konanie Moskvy,“ „úplná nedemokratickosť“ a pod.

Doterajší vrchol svojej protiruskej kampane Boris Johnson dosiahol pred rokom, keď sa naplno rozbehla „kauza otrávenia Skripaľovcov“. Britský politik bol jedným z prvých, kto obvinil Moskvu, Kremeľ, „ruských špiónov“, rozvíril kampaň v celej EÚ. Predovšetkým jeho zásluhou prakticky zo všetkých členských štátov EÚ vyslali do vlasti ruských diplomatov. Uvalenie sankcií na Rusko v súvislosti s kauzou Skripaľovcov si súčasný britský premiér tiež môže pripísať na svoj účet – ako aj mnohé ďalšie obvinenia na adresu Ruska, ktoré Boris Johnson produkuje, ako na bežiacom pase.

Tvrdo kritizuje podporu vlády Bašara Asada Moskvou a celú ruskú kampaň v Sýrii. Dokonca vyzýval Britov, aby častejšie organizovali protestné demonštrácie pred budovami ruským ambasád a konzulátov vo Veľkej Británii. Je veľkým podporovateľom Ukrajiny v „spore“ s Ruskom. Podľa neho, pochopiteľne, Krym je územie Ukrajiny, nezákonne anektované Ruskom, a za vojnu na Donbase bezpochyby môže Moskva, Kremeľ, Leninovo mauzóleum či obecný úrad v Hornej Dolnej, len nie Kyjev a súčasná či bývalá ukrajinská vláda.

Ruskí novinári pripomínajú, že skúsený britský politik s vie občas voči nepriateľom správať neutrálnejšie, aby v rodnej vlasti a v celom svete verejnosť nadobudla dojem o jeho múdrosti, objektívnosti a tolerantnosti. Preto Boris Johnson niekedy utrúsil poznámku, že „Rusko netreba démonizovať a snažiť sa zatlačiť do kúta“ alebo občas niečo prefrflal na margo „možnej spolupráce s Moskvou“, hlavne v oblasti boja proti terorizmu. V ostatnom je Rusko nepriateľ, s ktorým príliš netreba diskutovať a na ktorého treba uvaľovať sankcie.

Vo všetkom, čo sa týka Ruska, sa iba nepatrne odlišuje od svojej predchodkyne Theresy Mayovej. Ruskí analytici opatrne naznačujú, že nie je isté, či sa neskôr nestane ešte väčším nepriateľom Ruska, ako bývalá premiérka Veľkej Británie… Podotýkajú však, že v najbližšom období Boris Johnson asi nebude príliš útočiť na Rusko: najprv sa musí vymotať „so svojim brexitom“ a potom sa mu rozviažu ruky. Číže do konca tohto roka britský premiér asi nebude mať veľa času, aby sa venoval ruskej problematike.

Niektorí ruskí novinári ho žartovne nazývajú „cárom Borisom“. Na jednej strane, v histórii Ruska bol cár s rovnakým  menom – Boris Godunov, ktorý tiež toho povyvádzal, ako aj Boris Johnson. Na druhej strane, viacerí západní novinári „cárom Borisom“ nazývali Borisa Jeľcyna, ktorého našim čitateľom netreba zvlášť predstavovať a podrobne pripomínať, čo všetko tento „cár“ povyvádzal. No a navyše „cársky titul“ Borisovovi Johnsonovi pripisujú preto, že údajne má ruský pôvod. Nuž, a práve na ruský pôvod daného „cára Borisa“ si posvietime zajtra.

Eugen Rusnák