Zmrzlina ukazuje, ako veci zdražievajú. Kedysi stál kopček pár centov, dnes aj 3 eurá

Podľa analýzy spoločnosti Finax balená zmrzlina na Slovensku za posledných desať rokov zdražela o 39 %. Výraznejšie pritom zdraželi aj niektoré hlavné suroviny. Mlieko bolo drahšie o 78 %, cukor o 56 %, čokoláda o 45 % a ovocie o 41 %. Celková inflácia za rovnaké obdobie dosiahla 55 %. Vývoj cien zmrzliny tak ukazuje, že oficiálna inflácia je iba priemerom vývoja cien veľkého množstva tovarov a služieb. Pre konkrétnu domácnosť môže byť realita výrazne odlišná podľa toho, za čo najčastejšie míňa peniaze.

Ešte výraznejší rozdiel však vidieť pri zmrzline predávanej na kopčeky. Kým v roku 2016 stál kopček zmrzliny približne 40 až 60 centov, v roku 2026 sa jeho cena podľa analýzy Finaxu pohybuje približne od 1,50 do 3 eur, pričom v centrách veľkých miest môže byť ešte vyššia. V porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi tak ide približne o 375-percentný nárast pri porovnaní uvedených priemerných cenových úrovní. Medzi jednotlivými regiónmi sú však značné rozdiely. Kým v menších mestách možno naraziť aj na cenu okolo 50 centov, v centre Bratislavy sa cena môže pohybovať približne od 2,50 do 4 eur.

Rast cien bol výrazný aj v poslednom roku. Kým v roku 2025 sa cena kopčeka v sledovaných prevádzkach pohybovala v priemere okolo 1,50 eura, v roku 2026 sa v časti z nich priblížila k 1,90 eura. To predstavuje približne štvrtinové medziročné zdraženie. Za výrazným rastom ceny kopčekovej zmrzliny je podľa Finaxu kombinácia viacerých nákladov. Okrem samotných surovín ide o energie, nájmy a predovšetkým mzdy. Práve pri službách majú personálne náklady na konečnú cenu výrazný vplyv.

Priemerná mzda v slovenskom hospodárstve v sektore reštaurácií a pohostinstiev sa za desať rokov zvýšila o 228 %. Celková inflácia pritom dosiahla 55 %. Mzdy a ceny v reštauráciách a kaviarňach tak podľa analýzy rástli výrazne rýchlejšie než priemerná cenová hladina. Vyššie náklady na zamestnancov sa následne premietajú aj do cien, ktoré platí zákazník. „Cena zmrzliny je dobrým príkladom, ako funguje inflácia v skutočnosti a že sa rôzne druhy tovarov a služieb vyvíjajú odlišne,“ uvádza Patrik Kindl, ekonóm Finaxu.

Rozdiel medzi vývojom cien a príjmov sa napokon prejavuje aj v tom, čo si za svoju prácu môžeme dovoliť. Podľa analýzy Finaxu si človek pred desiatimi rokmi mohol za rovnaký čas strávený v práci dopriať dva kopčeky zmrzliny, zatiaľ čo dnes si za rovnaký čas môže dovoliť už iba jeden. Na rovnakú porciu obľúbenej letnej pochúťky tak musí pracovať podstatne dlhšie. Príklad zmrzliny zároveň ukazuje, prečo samotné číslo o priemernej inflácii nemusí presne vystihovať finančnú situáciu konkrétnej domácnosti. Ak človek míňa väčšiu časť svojho rozpočtu na tovary a služby, ktoré zdraželi rýchlejšie než priemer, jeho osobná „inflácia“ môže byť podstatne vyššia.

Podľa Patrika Kindla má vývoj cien zároveň dôležitý súvis s ochranou úspor. „Univerzálnym spôsobom, ako uchrániť kúpyschopnosť svojich peňazí, je investovanie,“ uvádza ekonóm Finaxu. Hotovosť totiž pri dlhodobom raste cien postupne stráca kúpnu silu, zatiaľ čo investície môžu úspory zhodnocovať.

Aj obyčajný kopček zmrzliny tak môže ukázať oveľa širší ekonomický problém. To, čo si domácnosť môže dovoliť za svoju mzdu dnes, nemusí byť rovnaké ako pred desiatimi rokmi, hoci príjem aj oficiálna inflácia vyzerajú na papieri inak. Rozhodujúce je, ako sa vyvíjajú ceny konkrétnych tovarov a služieb, ktoré ľudia reálne nakupujú.