Rubio sa stretne s pápežom vo Vatikáne po ostrej kontroverzii s Trumpom

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio navštívi v najbližších dňoch Rím a Vatikán, kde sa stretne s pápežom, a to po ostrej kritike Donalda Trumpa voči Levovi XIV. Zdroj vo Vatikáne potvrdil v nedeľu 3. mája agentúre Agence France-Presse (AFP) informácie z tlače týkajúce sa tohto stretnutia, ktoré je podľa talianskych médií naplánované na štvrtok a má za cieľ pokúsiť sa o rozmrazenie bilaterálnych vzťahov.

Táto návšteva sa uskutoční len niekoľko týždňov po ostrých vyjadreniach amerického prezidenta na adresu pápeža, ktorého pacifistickú rétoriku neuznal. Zdroj z talianskej vlády potvrdil agentúre AFP, že Marco Rubio, ktorý je katolík, by mal mať rozhovory aj s štátnym sekretárom a druhou najvyššou osobou vo Vatikáne, kardinálom Pietrom Parolinom.

Šéf americkej diplomacie by sa mal v zásade stretnúť aj s talianskym ministrom zahraničných vecí Antoniom Tajanim a ministrom obrany Guidom Crosettom, a to v kontexte silného napätia medzi Spojenými štátmi a európskymi krajinami, najmä kvôli vojne na Blízkom východe.

Podľa talianskeho vládneho zdroja Rubio navyše požiadal o stretnutie s predsedníčkou krajne pravicovej strany Giorgiou Meloniovou, jednou z najbližších európskych spojenkýň Donalda Trumpa, hoci americký prezident neocenil, že sa zastala pápeža, voči ktorému sa vyjadril dosť nepríjemne.

70-ročný Lev XIV. oslávi v piatok prvý rok vo funkcii hlavy 1,4 miliardy katolíkov na svete, a to po tom, čo ho kardináli zvolili 8. mája 2025 po smrti pápeža Františka.

Pápež proti „tyranom“

Slová prvého amerického pápeža v histórii mali vo Washingtone nepochybne väčšiu váhu ako slová jeho predchodcov – a on to využil, keď sa zameral najmä na reštriktívnu imigračnú politiku súčasnej americkej vlády.

Bolo to však práve jeho čoraz výraznejšie vystupovanie, najmä po začatí americko-izraelských útokov na Irán, čo vyvolalo hnev Donalda Trumpa. Pápež tak označil hrozbu amerického prezidenta zničiť Irán za „neprijateľnú“ a vyzval Američanov, aby od svojich zákonodarcov požadovali, aby „pracovali na mieri“.

Americký prezident v reakcii na to urazil pápeža na sociálnych sieťach, označil ho za „slabého“ v boji proti zločinu a za „nulu“ v zahraničnej politike. Okrem toho dal najavo, že nie je „veľkým fanúšikom“ Leva XIV. a že nechce „pápeža, ktorý si myslí, že je prijateľné, aby Irán vlastnil jadrové zbrane“.

Pápež reagoval vyhlásením, že má „morálnu povinnosť vyjadriť sa“ proti vojne, a následne sa opäť dostal na titulné stránky novín prejavom v Kamerune, v ktorom ostro kritizoval „tyranov“, ktorí pustošia planétu. Neskôr však trval na tom, že tento prejav bol napísaný dávno pred touto polemikou, a uistil, že nemal v úmysle opäť otvárať debatu s Donaldom Trumpom.

Kresťanská komunita vyjadrila solidaritu s pápežom. a Giorgia Meloniová označila výroky Donalda Trumpa za „neprijateľné“, čo následne viedlo k tomu, že sa Trump vyjadril, že je ňou „šokovaný“. „Myslel som si, že je odvážna, ale mýlil som sa,“ dokonca vyhlásil americký prezident v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera.

Stiahnutie amerických vojsk z Európy

Okrem toho obvinil Meloniovú z toho, že nepomohla Spojeným štátom v rámci NATO. Donald Trump pohrozil stiahnutím amerických síl z Talianska s tvrdením, že Rím „nám v boji proti Iránu nijako nepomohol“. Podobné varovania adresoval aj Španielsku, zatiaľ čo Pentagón oznámil stiahnutie 5 000 amerických vojakov z Nemecka.

K 31. decembru 2025 bolo na území Talianska 12 662 amerických vojakov v aktívnej službe, v Španielsku 3 814 a v Nemecku 36 436.

Perspektíva čiastočného alebo úplného stiahnutia amerických vojsk z Európy znepokojuje mnohých politických a vojenských predstaviteľov, ktorí sa obávajú oslabenia bezpečnosti kontinentu v kontexte rastúcich napätí na Blízkom východe a nárastu hybridných hrozieb. Niektorí analytici sa domnievajú, že táto stratégia nátlaku by mohla oslabiť aj súdržnosť NATO, pričom aliancia už aj tak prechádza obdobím pochybností a spochybňovania svojej úlohy a priorít.