Rozšírenie chalifátu – mýtus alebo reálna hrozba?

Irak, Sýria 21. decembra 2014 (HSP/Foto:TASR)

V poslednom čase je stále viac a viac spomínaný Islamský štát známy aj pod skratkami ISIS, ISIL, či Dáiš

Všetko značí jednu a tú istú islamistickú organizáciu operujúcu momentálne v Iraku a v Sýrii, no s cieľom obnoviť celý historický chalifát riadený islamským právom šaría. Ten by sa mal podľa zverejnenej mapy tiahnuť od Severnej Afriky cez Blízky východ až po juhozápadnu Áziu a Indiu, zahŕňajúc dokonca Španielsko a balkánske štáty v Európe.

Korene organizácie, označovanej ako teroristickej, siahajú do začiatku vojny v Iraku, keď sa začínajúca militantná skupina volala Islamský štát v Iraku. Značné úspechy dosiahli až v roku 2011 po začatí vojny v Sýrii, kedy sa premenovali na Islamský štát v Iraku a Sýrii. V dobíjaní území sa im však naďalej darilo, na základe čoho sa v júni tohto roku rozhodli neobmedzovať sa na územie Iraku a Sýrie a svoje meno skrátiť jednoducho na Islamský štát. Vzápätí  vyhlásili chalifát s vládou chalífu, vo význame následníka proroka Mohameda, Abú Bakra Baghdádiho.

V čom však spočíva tajomstvo ich úspechu? Jedným z najdôležitejších dôvodov sú financie  ̶  Islamský štát je najbohatšou džihádistickou organizáciou na svete. Väčšinu prostriedkov získava z predaja ropy, keďže na územiach, ktoré okupuje sa nachádza množstvo ropných polí. Vytknúť sa im nedá ani riadenie. Vynikajú prepracovanou administratívou a skvelou vojenskou taktikou. Neuveriteľný úspech dosiahli aj v šírení propagandy. Doposiaľ sa im podarilo presvedčiť tisíce mladých moslimov po celom svete, aby s nimi bojovali za obnovu chalifátu. K tomu im dopomáhajú sociálne média, ktoré deň  čo deň využívajú na informovanie verejnosti o svojich triumfoch, správach o únosoch, alebo zabití zajatca. Na svoju stranu sa im podarilo nalákať aj im podobné skupiny z rôznych arabských krajín.

Síce má Islamský štát náboženské pozadie, ale na základe vyššie uvedených dôvodov je jasné, že prameňom ich moci nie je náboženstvo, ale politika. Svoju  ideológiu považuje za sunnitskú, no ich interpretácia Islamu je kontroverzná a praktiky na míle vzdialená od bežnej sunnitskej praxe. Mnohí experti na islam ich konanie odsúdili a považujú ho za nezlúčiteľné s pravidlami islamu.

Na nimi okupovaných územiach zavádzajú striktné pravidlá podľa ktorých sa musia riadiť všetci. Prvou podmienkou je konvertovať na islam, potom nasleduje aj patričný spôsob života. Neprípustne sú napríklad alkohol a cigarety. Ženám je zakázané chodiť po ulici bez manžela alebo rodinného príslušníka a prikázaný im je odev prikrývajúci celé telo a tvár. Mužom sú zasa povinní zapustiť si bradu a nosiť nohavice nad členky, typické pre tradičných moslimov. Obyvatelia Islamského štátu častokrát žijú bez elektriny a vody. Na výber však nemajú, za vzdor im hrozí smrť.

Nezabúdajme však na najdôležitejší fakt týkajúci sa ich úspechu a to je, že úrodnú pôdu pre svoje ideológie sa im podarilo získať vďaka vážnej politickej nestabilite v Iraku aj Sýrii. Jestvujúcu anarchiu využili na to, aby na územiach zmietaných chaosom zasiali semená zvrátenej ideológie.

Nedávne letecké nálety vedené USA v Iraku a v Sýrii s cieľom zničiť Islamský štát vzbudili ďalšie otázky ohľadom budúcnosti organizácie. Spojené štáty vo štvrtok vyhlásili, že od polovice novembra sa mi im podarilo zabiť niekoľko kľúčových vodcov Islamského štátu, medzi nimi aj spomínaného chalífu Baghdádiho.

Snáď najdôležitejšia skutočnosť ktorú treba vziať do úvahy je, že Islamský štát je štátom samozvaným, a teda žiadna krajina ani medzinárodná organizácia ho ako reálny štát neuznala. Disponuje územím, ľudom aj mocou, no chýba mu legitimita. Budúcnosť Islamského štátu teda závisí od toho, či má „štát“ bez legitímnej moci a uznania ľudu šancu na úspech.

Simona Baloghová, Libanon