Rozpočtový summit komplikuje pozícia skupiny krajín F4

Brusel 21. februára 2020 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Olivier Matthys)

Rokovania o budúcom sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027 komplikuje štvorica krajín označovaná ako F4 (Frugal four/Štvorica striedmych), do ktorej patria Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko. Uviedla to belgická premiérka Sophie Wilmesová po príchode na piatkovú časť mimoriadneho rozpočtového summitu v Bruseli

Belgická premiérka povedala novinárom, že postoj krajín zo skupiny F4 “akékoľvek diskusie sťažuje viac ako je to potrebné”.

Belgicko, ktoré je rovnako ako Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko čistým prispievateľom do eurorozpočtu nemá ambície stať sa členom “skupiny striedmych”. Tá trvá na limitovaní sedemročného rozpočtu na maximálne jedno percento HDP 27-člennej Únie, a tiež na zachovaní mechanizmu rabatov, špeciálnych výnimiek z odvodov do spoločnej európskej kasy.

“Myslím si, že ich postavenie je ťažké, pretože vieme, že jeden čistý platca odišiel, a aby sme mohli pokračovať v našej politike, musíme zohnať ďalšie peniaze,” uviedla Wilmesová s odkazom na brexit a výpadok vyše 70 miliárd eur, ktoré mali byť príspevkom Spojeného kráľovstva.

Belgická premiérka dodala, že jej predchodca vo funkcii a súčasný predseda Európskej rady Charles Michel pracoval celú noc, stretol sa na bilaterálnych rokovaniach so všetkými lídrami. V piatok si premiéri a prezidenti mali vypočuť závery týchto stretnutí i to, či tieto rokovania viedli k nejakým novým návrhom o podobe VFR.

Oveľa skeptickejší bol po príchode na druhý deň rokovaní český premiér Andrej Babiš. Ten podľa vlastných slov nepovažuje momentálne za zmysluplné pokračovať v rozhovoroch o rozpočte, ak krajiny F4 nechcú akceptovať kompromisný návrh, ktorý už pred summitom predložil Michel.

“Nechápem, prečo sme tu,” zdôraznil Babiš. A spresnil, že ak skupina striedmych krajín naozaj nechce dlhodobý rozpočet nad jedno percento HDP EÚ, tak nie je o čom diskutovať. “Ak sa ich pozícia nezmení, dúfajme, že ešte dnes odletíme domov,” uviedol český premiér.

Na Babišove slová nadviazala aj fínska premiérka Sanna Marinová, ktorá označila rokovania za zložité. Podľa nej by všetky strany by v záujme dosiahnutia dohody mali byť viac flexibilné. “Nemôže to fungovať spôsobom, že jedna alebo niektoré krajiny sa snažia diktovať výsledok,” uviedla.

Jedným z účastníkov summitu, ktorý otvorene pripustil možnosť ďalšieho rozpočtového summitu je rumunský prezident Klaus Iohannis. “Je veľmi pravdepodobné, že bude mať nový summit venovaný viacročnému finančnému rámcu,” povedal novinárom s tým, že o žiadnom konkrétnom termíne sa zatiaľ nehovorilo.

10:34 Rozpočtový summit pokračuje bez náznakov konsenzu

Hlavy vlád a štátov členských krajín EÚ sa v piatok ráno stretli na druhom dni rokovaní rozpočtového summitu, ktorý má určiť konečnú podobu budúceho sedemročného rozpočtu Únie na roky 2021 – 2027.

Po prvom dni spoločných diskusií a sérii bilaterálnych rokovaní predsedu Európskej rady Charlesa Michela s premiérmi a prezidentmi sa nepodarilo dosiahnuť zhodu na žiadnom kompromisnom návrhu. Michel nepredložil ani novú podobu viacročného finančného rámca (VFR), ako to počas noci naznačovali niektoré diplomatické zdroje z EÚ.

Aj po sérii bilaterálnych rokovaní pretrvávajú podľa agentúr AP a AFP hlboké rozdiely medzi lídrami jednotlivých krajín ohľadom celkového objemu sedemročného rozpočtu a jeho rozdelenia na konkrétne politiky a programy.

Rokovania o viacročnom rozpočte EÚ sa opakujú každých sedem rokov a sú vždy veľmi komplikované.

Situáciu teraz ešte vyostril brexit a výpadok 75 miliárd eur, ktoré mohlo do spoločnej kasy počas siedmich rokov priniesť Spojené kráľovstvo. K tomu prispievajú nové výzvy ako sú migrácia, ekologická transformácia či digitalizácia, na ktoré musí EÚ vyčleniť stovky miliárd eur.

Znamená to na jednej strane rozpočtové škrty v poľnohospodárskej politike a financovaní kohézie a tiež zvyšovanie príspevkov členských krajín, z ktorých je zostavený eurorozpočet.

Únia preto hovorí o modernizácii rozpočtu a hľadá aj vlastné zdroje financovania, aby vyšla v ústrety národným vládam. Zatiaľ však Michelove návrhy na presunutie časti ziskov z emisných povoleniek do rozpočtu EÚ alebo na zavedenie dane z nezrecyklovaných plastov nenašli na summite veľké pochopenie a podporu.

V noci zo štvrtka na piatok sa množili informácie, že mimoriadny summit nemusí skončiť dohodou a lídri EÚ sa o kompromis pokúsia na ďalších rokovania, ktoré by sa mohli uskutočniť už v priebehu marca.

Ak by sa do konca tohto roka nepodarilo schváliť konečnú podobu viacročného rozpočtu EÚ, mohlo by to mať výrazné dopady na mnohé politiky a cezhraničné programy a projekty EÚ, rovnako aj na programy v oblasti vedy a výskumu, ktoré sú závislé od európskych fondov.

K rokovaniam lídrov sa uprostred noci pripojil aj slovenský premiér Peter Pellegrini (Smer-SD), ktorý do Bruselu priletel krátko pred druhou hodinou ráno.