Rozmohl se nám tady takový nešvar – politické MVO. Prečo Fico koná tak ako koná

Treba tu jasne odlišovať mimovládne organizácie, ktorých predmetom činnosti je poskytovať pomoc v rôznych oblastiach ako charita, šport, zdravie a pod. Na druhej strane mimovládne organizácie, a to treba zdôrazniť, že nikým nevolené a často s finančnou podporou zo zahraničia, ktoré zasahujú do chodu štátu, či už priamo formou lobbingu alebo manipulovaním verejnej mienky. A s ich stúpajúcim vplyvom na spoločnosť sa politické MVO stávajú ďalším pomyselným pilierom moci v štáte. Samotná ich činnosť by nepredstavovala problém, ak by ich konanie bolo v súlade so záujmami štátu, v ktorom pôsobia.

Robert Fico sa prvý krát dostal do ostrého sporu s politickými mimovládkami už počas svojej prvej  vlády, aby sa po jeho znovuzvolení v roku 2012 pokúsil o zmier. Naivne si myslel, že ak im vyjde v ústrety a podporí ich finančne, dajú mu pokoj. Vychoval si na svojich prsiach hada, ktorý ho v roku 2018, na pozadí udalostí vraždy Kuciaka, dostal z premiérskeho kresla. Volebný výsledok v roku 2020 posadil prekvapivo na premiérsku stoličku Igora Matoviča, a hoci je to paradoxné, nikto neurobil pre návrat Roberta Fica a Smeru v roku 2023 viac ako samotný Matovič. Predvolebná kampaň bola a ostrá a vyjadrenia Róberta Fica často pripomínali vyjadrenia, ktoré zaznievali z alternatívnych médií.

Niektorí sa domnievali, že ide len o predvolebnú rétoriku v snahe zobrať voličov stranám ako Republika, SNS a po voľbách, ak bude Smer vo vláde, „konšpiračný naratív“ Robert Fico hodí do koša. Nestalo sa. Máme dočinenia s iným Ficom ako pred rokom 2018, kedy sa pod tlakom „verejnosti“ z neho stal len  poslanec Fico. Fico nezabudol, a ako je vidieť, poučil sa. Preto sa musíme z tohto pohľadu nazerať na zrušenie špeciálnej prokuratúry (ŠP).

Návrh na zrušenie SP aktivizoval nielen opozíciu, prezidentsky palác ale aj  celý rad mimovládnych organizácií a protivládnych médií typu Denník N, SME. Negatívne stanovisko zaujala aj Európska komisia a čo je naozaj zvláštne aj USA. Ak by zrušenie neprebehlo v skrátenom legislatívnom konaní, ale v riadnom legislatívnom procese, ako navrhoval  napríklad odídenec Arpád Soltész, ale aj Európska Únia, mimovládny sektor by stihol  zmobilizovať ulicu. Tak ako sa to na jar 2023  stalo v gruzínskom Tbilisi, kde vypukli masové protesty ako nesúhlas so „zákonom o zahraničných agentoch“ ktorý bol zameraný aj na činnosť  politických mimovládok. Fico to dal na Orbána a zatiaľ sa javí, že mu táto taktika vychádza. Treba podotknúť, že ešte nemá vyhrané. Prezidentka avizovala, že návrh bude vetovať a nevylučuje ani podanie na ústavný súd.