Ako argumentačný príklad poslúžila našim kritikom spolitizovaná vražda Jána Kuciaka a jeho priateľky, keď sme sa odmietli pripojiť k hystérii rozohrávanej prezidentom Kiskom a časťou parlamentnej opozície, s mohutnou účasťou masmédií ovládaných zahraničným kapitálom. My sme vtedy nabádali verejnosť, aby nepodľahla pochybným pokusom politických diletantov zmanipulovať emócie davu na ich krátkozraký prospech. Upozornili sme tiež, že neprincipiálne riešenie, uskutočnené rekonštrukciou vlády, bude zaplatené ústupkami, ktoré spôsobia ďalšie okliešťovanie zvrchovanosti SR a v budúcnosti vytvoria podmienky na narušenie územnej celistvosti Slovenskej republiky. Svoje slová sme adresovali nielen verejnosti, ale aj novinárskej obci, národnej inteligencii i cirkevným inštitúciám. Žiadali sme ich, aby svojou autoritou pomohli usmerniť ľudské konanie, keďže politikom v honbe za mocou zlyhala mravnosť a vybledol úsudok natoľko, že prepukla v nich neschopnosť predvídať následky konania, do ktorého tlačili ulicu. Vodcovia vládnej koalície sa však odmietli prebudiť zo svojej autosugescie do reálneho sveta. Odmietli sa učiť zodpovednosti za stav v štáte, ktorý pomohli vyvolať.

Hrozba pretrváva

Ani voči zahraničným manipulátorom zneužívajúcim svoje politické bábky na slovenskej politickej scéne, okrem čiastočného pomenovania, nijaké akčné závery nevyvodili. Skôr by som povedal, že sa aj dnes snažia nájsť s nimi spoločnú cestu a znevažovaním zaužívaného obsahu slov mätú verejnosť. Veľmi prístupne odhalil ich postupy na stránkach Extra plus, už v októbri roku 2017, Milan Hehejík, keď sa dôslednejšie pozrel na obsah slova fašizmus. Takže s časťou námietky súhlasíme, príležitosť využiť treba, ale zneužívať ju, to odmietame.

Pravda je taká, že ohrozenie slobody občanov SR i zachovania ich štátu ako zvrchovaného a územne celistvého subjektu zažehnané nebolo ani odvrátením pokusu o prevrat v marci tohto roka. Hrozba trvá naďalej, len je skrytá, a jej nositelia hľadajú nové príležitosti a cesty realizácie. Žiaľ, ľudia ľahko zabudnú na prežité hrozby len preto, že neboli sprevádzané surovým násilím. Využijúc zábudlivosť, takmer nijakí vodcovia politických strán, bez ohľadu na to, či patria do vládnucej koalície alebo inam, neprejavili najmenšie úsilie zužitkovať túto riskantnú udalosť na poučenie s prevenciou. Len reagujú na vyvolaný stav a myslia si, že pomocou škandálov uriadia štát. Žiaľ, oni sú tí, ktorí ohrozujú a likvidujú zvrchovanosť, suverenitu, nezávislosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc SR. Oni sú tí, ktorí ohrozujú slobodu, bezpečnosť, vzdelanie i majetok našich občanov. Veru, keby som bol Marťan, len ťažko by som uveril, že napriek takým skúsenostiam ich národ volí a volí opakovane, zas a zas. Ako dobromyseľný pozemšťan však chápem, je ťažké uveriť, že sa niekto môže tak ľahkovážne zahrávať s podstatou ľudskej dobroty a domáhať sa dôvery len na to, aby ju ako sobášny podvodník zneužil.

Tŕň v päte

Názory organizačných i ideologických predstaviteľov našej strany sú pre mnohých dosť nezvyčajné a pre konkurenciu upretú na vidinu moci predstavujú tŕň v päte. Ale aj tí prajní a názorovo súzvuční sa neraz i mňa osobne pýtajú, prečo máme taký podivný názov: Práca slovenského národa. Dobromyseľne nás nabádajú zmeniť názov strany, lebo vraj slovo práca v názve pôsobí, ak nie odpudivo, tak aspoň neatraktívne, unavujúco, demotivačne. Nuž ako na koho. Podľa nás je to práve práca, ktorá umožňuje jedincovi či celým národom uplatniť sa a presadiť v prostredí evolúcie. Ak budeme v myslení len trocha dôslední, zistíme, že práca motivovaná a konaná s konštruktívnym cieľom je ten najmorálnejší a najtrvácnejší spôsob tvorby i získavania hodnôt a všeobecný základ akejkoľvek kultúry. Podľa nás je normálne usilovať sa o to, aby hodnoty vytvorené mysľou a rukami národa či občanmi štátu prinášali v aktuálnej dobe prospech predovšetkým im a v duchu medzinárodného práva posilňovali domácu štátnu štruktúru i moc, na podporu vlastných občanov. Tak kde je potom chyba? Nuž, zrejme v ľudskej povrchnosti a v pokuse domestikovať lenivosť.

Kupčenie s hodnotami

Vraj sme tiež príliš sterilní. Hodnotím, že je to tendenčné a zištné tvrdenie, snažiace sa nás skryto preformátovať na obraz skorumpovaných. My neodmietame nijakú čestnú formu podpory cieľov našej politiky. Tie spočívajú vo zvrchovanosti, nezávislosti, suverenite, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc našej Slovenskej republiky, v slobode občana, v jeho práve uplatniť svoje schopnosti, v nedotknuteľnosti jeho legálne nadobudnutého majetku. Naopak, my takú formu podpory vítame. Ale odmietame kupčiť s hodnotami patriacimi štátu a jeho občanom, pod ľubovoľnou zámienkou smerujúcou ku korupcii ako princípu riadenia štátu.

Pravda je, že nie sme agresívni v presadzovaní a vnucovaní svojich názorov. My to považujeme za potrebnú súčasť politickej kultúry a povinný rešpekt voči občanovi. Tiež neprosíkame nikoho o podporu, ani sa neuchyľujeme k propagandistickým trikom a všemožným lákadlám v honbe za voličom. Preniknúť do základov našich hodnôt nie je komplikované, pretože sú otvorené a čestné. Slúžime svojmu národu a našim občanom. Ponúkame ľuďom dôstojnú alternatívu na uplatnenie ich práva na moc v štáte. Ctíme intelekt i ľudské schopnosti, ale tvrdíme tiež, že musia byť v jednote s mravnosťou. Zákony v republike musia prinášať objektívnu spravodlivosť a nie kryť chrbát tým, ktorí majú dostatok prostriedkov, aby paralyzovali súdnu moc, čo aj nákupom kvalitnejšieho advokáta. I lekárov treba vrátiť z cesty obchodníka na cestu nezištného znalca potrieb ľudského tela i duše, avšak treba ich aj úmerne ohodnotiť.

Pošliapané očakávania

Odmietame pred niekým kľučkovať, či sa mu klaňať len preto, že ovláda ekonomiku a zamestnanosť v našom štáte. Veď tú moc a zisky z nej plynúce mu zlodejsky odovzdali domáce politické bábky motivované svojou žiadostivosťou po moci, majetku a vlastnou nemravnosťou. Ak niekto vytrvalo, dokonca zámerne porušuje naše zákony, a navyše nie je ani občan našej republiky, nemá mať na našom území miesto nikde inde než za mrežami. Ak nestačí dobré slovo, nastupuje palica. Taký je predsa odveký princíp vzťahu medzi normou a postihom za jej porušenie, prenesený do zákonov. Ak nám niekto upiera právo chrániť a brániť svoj štát, nemá čo robiť v štátnej správe. Aby sa takéto postoje stali nespochybniteľnou realitou, má každý občan možnosť prispieť svojím podielom patriacej mu moci, pokojnou a mierovou cestou, vo voľbách. Veď je to také jednoduché. Odmietnuť podporu tým, čo nesplnili sľuby a pošliapali vyvolané očakávania. Samozrejme, potrebné je zbaviť sa vlastnej ľahostajnosti a prejaviť dávku rozhodnosti. Čakať, že naše chyby a ich následky vyrieši niekto z cudzích, je veľký omyl. Cudzí si obráti každú našu chybu, každú nerozhodnosť a váhavosť na svoj prospech. O tom sme už mali možnosť presvedčiť sa neraz. Hádam je naozaj načase trocha sa aj poučiť. Každý z nás má svoju mieru zodpovednosti za existujúci stav. Jedni preto, že zámerne alebo z nevedomosti zneužili moc, iní preto, že dôverčivo odovzdali svoj podiel na moci nehodným, a tak sa pripravili o výsledky vlastnej práce. Sklamanie z nenaplnených nádejí, kedysi vložených do politikov, treba zužitkovať revíziou vlastnej dôverčivosti i kritérií výberu volených. Predsa vieme dávno, že nie je zlato všetko, čo sa blyští. Nerozpakujme sa položiť otázku pred každý počin politika: Aký prospech bude mať z neho republika a jej občan?

Roman Stopka

(Autor je predseda politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk)