V Idlibe sa dnes nachádza takmer 150 tisíc teroristov z rôznych bánd. Na likvidáciu sú odsúdení teroristi z an Nusry, k iným bandám zaujímajú Rusi, Sýrčania, Irán i Hizballáh oveľa zhovievavejšie stanovisko. Teroristi nie sú jednotní, no podľa Arganovského má Asad bez Iráncov a Hizballáhu nedostatok vojakov na to, aby uskutočnil väčšiu ofenzívu v Idlibe. Momentálne sýrske jednotky a ich spojenci sústreďujú svoju pozornosť na likvidáciu bojových pozícii najagresívnejších bánd, k mohutnej ofenzíve však neprichádza. Sýrski vojaci postupne a po malých krokoch každý deň zlikvidujú niekoľko teroristov k razantnejšiemu útoku však nepristupujú.

Podľa Dmitrija Arganovského Turci už ukázali že dávajú prednosť pokojnejšiemu riešeniu situácie v Idlibe a to pri riešení idlibskej krízy zavážilo. Turci presúvajú do Idlibu neustále nových a nových vojakov, čo samozrejme Rusku nevadí, pretože pravdepodobnosť konfliktu medzi Rusmi a Turkami je nulová, existuje však určité nebezpečenstvo že môže prísť k vyhroteniu vzťahov medzi Turkami a Sýrčanmi.

S čím súvisí nedostatok vojenských jednotiek pre ofenzívu v Idlibe? Dôvody sú dva. Prvým je ruské protežovanie dočasného pozastavenia ofenzívy v Idlibe (počká sa pravdepodobne do volieb do amerického Kongresu. Ak sa posilní postavenie Trumpa, môže prísť k oslabeniu amerických jastrabov, následne sa začne ofenzíva proti bandám v Idlibe. Druhým dôvodom je nechuť Iránu v tejto fáze konfliktu vstupovať do bojového diania a strácať množstvo mužov v čase, kedy Rusi udržujú rozvinuté vzťahy s Izraelom. Hizballáh zastáva podobný postoj ako Irán,

Irán, Sýria a Hizballáh sa čoraz negatívnejšie stavajú ku rusko-izraelským vzťahom. Iránu vadí, že Izrael útočí na sýrske a iránske vojenské ciele v Sýrii a hoci Iránci nemajú vysoké straty, vnímajú kroky Ruska nabádajúce k zdržanlivosti za prejav ruskej slabosti. Určité kruhy v Iráne sú ochotné ísť aj do konfrontácie s Izraelom, čo Putin ako taktik a stratég odmieta. Rusi odmietli aktivity iránskeho ministra obrany Amira Chattámiho, ktorý pri poslednom stretnutí so Sýrčanmi a Rusmi požadoval, aby Rusi podpísali dokument, ktorý by zaväzoval Rusko reagovať na vojenské útoky Izraela a USA na iránske vojenské ciele.

Iránci sú ochotní útočiť voči izraelským vojenským cieľom. Evidentne však nemajú dostatok možností ako sa úspešne brániť izraelským leteckým útokom a Rusi necítia prílišnú potrebu informovať Irán a Hizballáh o izraelských útokoch, ktoré registrujú na radaroch svojích ruských systémov S-300 a S-400 dislokovaných v Sýrii. Ruské systémy PVO chránia v prvom rade ruské vojenské ciele. Niektorí americkí analytici dokonca dospeli k názoru, že ruské systémy PVO nevidia izraelské bojové lietadlá F-35, takže o útokoch nemôžu Iráncov informovať.

Takže sme svedkami, že Iránci odmietajú v týchto dňoch nasadiť svojích dobrovoľníkov a Hizballáh Idlibe po boku Sýrčanov do pozemnej ofenzívy. V Sýrii sme teda svedkami udržiavania tlaku na teroristov, razantnejšia operácia sa však dosiaľ nezačala. Rusi si zvyšujú úroveň svojích bojových pilotov a likvidujú určené vojenské ciele teroristov na frontovej línii v provincii Idlib a udržujú teroristov pod tlakom. Niektoré bandy už stratili dosť mužov na to, aby sa pri pomerne obmedzenom množstve ruských leteckých úderov ich bojová úroveň znížila. Sýrčania takisto likvidujú v malých množstvách, no neustále teroristov stojacich na frontovej línii v Idlibe, do vážnejších potýčok sa však takisto Sýrčania nepúšťajú. Iránci a Hizballáh si rovnako dali oddych a pokračujú v čiastočnom tlaku, vo výcviku svojich jednotiek, doplňovaní ich výzbroje a početného stavu.

Podľa ruského odborníka pre Blízky východ Karineho Gevorgjana momentálne Irán odmieta plniť funkciu baranidla v idlibskej operácii. Rusko a Irán musia riešiť nové geopolitické pokusy USA destabilizovať situáciu na Kaukaze a v Strednej Ázii. Teherán je rozčarovaný nadštandardnými vzťahmi Ruska a Izraela v Sýrii a už rozohral vlastnú hru, pri ktorej dokonca časť Kurdov čoraz odvážnejšie spolupracuje s Iránom a odmieta predstavy Ruska i USA. Možnosť, že by sa rusko-iránske vzťahy zhoršili je nereálna, podobne ako Erdogan, ktorý navrhol počkať s vojenským riešením idlibskej krízy, sú rozhodnutí reagovať aj Iránci.

Turecký bezpečnostný expert Keram Yildirim je však presvedčený, že operácia v Idlibe sa pozastavila z iného dôvodu. Podľa Kerama Yldirima sa Rusi a Turci dohodli podporiť nevojenské riešenie krízy v Idlibe, pretože vojenské riešenie by ohrozilo Turecko prúdom imigrantov, ktorí by utekali pred vojenskými útokmi. Pre Turecko by rozpútanie konfliktu v Idlibe prinieslo nestabilitu na hranici, množstvo obetí, Rusko si takisto neželá zhoršenie vzťahov s Turkami a rast tureckých problémov v čase, keď kulminuje turecko-americké napätie.

Podľa Yildirima Irán takisto chce získať z riešenia konfliktu v Idlibe nejaké výhody. Strácať zbytočne ľudí nemá Irán v záujme, Irán má svoje plány s iránskymi dobrovoľníkmi, Hizballáhom i Kurdami, ktoré sa nie vždy stotožňujú s ruskými predstavami. Asad má k dispozícii v Idlibe približne 30 tisíc sýrskych vojakov, s vysokou bojovou hodnotou. Časť Kurdov vníma Turkov ako hlavného súpera a sú ochotní zúčastniť sa takisto riešenia operácie v Idlibe. Podľa Yildirima v Idlibe dozrela veľmi zaujímavá situácia, riešenie tejto situácie sa pravdepodobne o niekoľko týždňov odkladá, bude však pokračovať presné bombardovanie teroristických pozícii a sýrske jednotky budú pokračovať v postupnej a systematickej likvidácii príslušníkov teroristických bánd na frontovej línii v Idlibe.

Teroristi musia ostať pod tlakom a počet mŕtvych teroristov bude pribúdať každý deň, až do okamihu, kedy sa spustí záverečná fáza operácie v Idlibe. Pravdepodobne k tomu príde po voľbách do amerického kongresu. Jeseň 2018 tak môže byť značne rušná.