Moskva 29. októbra 2016 (HSP/Foto:Facebook)

Niektorí experti a novinári poukazujú na zaujímavý fakt: v tom istom čase sa konajú približne dve rovnaké akcie – útok na islamistov v Mosule a Aleppe, ale svetové médiá ich popisujú veľmi odlišným spôsobom.

Upozornil na to vo svojom rozhovore pre ruské médiá aj riaditeľ inštitútu Euroázijského ekonomického spoločenstva /ruská skrátka EvrAzES/ Vladimír Lepechin. Prízvukoval, že kým svetové médiá a politici pochvaľujú konanie USA a spojencov v irackom Mosule, za rovnaké konanie v Aleppe „demokratický svet“ odsudzuje Rusko a jeho spojencov. Zasa úraduje povestný dvojitý meter. Trochu skrátenú verziu tohto rozhovoru prinášame našim čitateľom.

Prečo považujete situáciu v Mosule za americkú PR akciu tesne pred začiatkom prezidentských volieb?

Mosul je svojráznou kompenzáciou pre Spojené štáty po ich faktickej prehre v Aleppe. Je taký výraz „moment pravdy“ a tento moment je práve tu: Američanom „hrozí“, že Aleppo oslobodia sýrske vojska za pomoci Ruska. Preto sa USA snažia zachrániť časť ozbrojencov v Aleppe a vymysleli legendy, že Rusko bombarduje umiernenú opozíciu a civilistov a pod. čo, samozrejme, nie je pravda. Pritom Spojené štáty v Mosule nevytvárajú žiadne humanitárne koridory, nepozastavili vojenské operácie, odmietli mierovú dohodu a zorganizovali provokácie – ako napríklad bombardovanie humanitárneho konvoja. Táto hra s provokáciami je stále viditeľnejšia a mnohí európski politici sa začínajú pýtať: kto bombardoval humanitárny konvoj, prečo ho nedokázali ochrániť, prečo sa OSN nedokáže  postarať o podobné veci? Preto sa Američania snažia odpútať pozornosť na jednej strane a na druhej potrebujú víťaznú kompenzáciu za svoju prehru v Aleppe. A navyše USA si vymysleli kombináciu, vďaka ktorej teroristi môžu získať posily: USA útočia na Mosul a robia všetko, aby islamisti odišli odtiaľto na sever – do Sýrie. Všetko sa snažia robiť rukami šiitov a irackej vlády, ale prípadné víťazstvo si zapíšu na svoje triko.  Prihráva im aj západná tlač: útočnú operáciu začala iracká vláda a iracká armáda, ale všade píšu, že útok na Mosul začali Spojené štáty. Američania by chceli vytlačiť ozbrojencov IGILu na sever Sýrie, pretože hlavným nepriateľom pre nich je Bašar Asad – a takisto aj Rusko. Preto situácie v Mosule a Aleppe sú veľmi podobné, ale médiá to interpretujú úplne odlišne. USA sa snažia zlikvidovať Asada, aby do vlastných rúk dostali Sýriu, ktorú budú riadiť. Bol by to veľmi vhodný región, prostredníctvom ktorého by USA mohli kontrolovať Turecko a Irán a dokonca aj Čínu. To, čo sa v súčasnosti deje, je možno rozhodujúcou epizódou vojny v Sýrii.

Čo sa zmení po prezidentských voľbách v USA?

Po prvé, bude iná motivácia. V súčasnosti pre demokratov je najdôležitejšou vecou PR v prospech Obamu a samozrejme Clintonovej, a o to sa snažia zo všetkých síl. Predstavte si, že by Rusko zostrelilo belgické bombardéry F-16, ktoré obvinilo z nedávneho útoku na dedinu na juhu Sýrie. Potom by na sto percent zvolili Clintonovú, pretože demokrati všetkými pravdami a nepravdami sa snažia prezentovať Rusko ako svetové zlo. Ak zvolia Trumpa, tak ani on, ani sily, ktoré stoja za nim, túto hru nepotrebujú. Ich zaujíma situácia v Amerike – rastúci dlh, mnohopočetné vnútorné problémy, ekonomická stagnácia a pod. ZSA sa fakticky držia na doláre: tlačia ho viac a viac a zároveň zvyšujú dlh.

Účastníci mnohopočetných rokovaní o Sýrii v Lausanne dospeli k záveru, že Sýria má zachovať svoju celistvosť a nezávislosť. Podarí sa to zrealizovať?

Prví, vrátane Rusov, chcú zachovať zákonnú Asadovú vládu. Druhí robia všetko, aby ju odstránili. Ako výsledok: všetci sa rozprávajú rôznou rečou. Ale všetci si uvedomujú, že rokovania je to pokus zachovať istý legislatívny základ. Ale tam sa rozhodnutia neprijímajú. Rozhodnutia sa prijímajú vo Washingtone. Tam rozhodujú aj o provokáciách…

Čo sa stane, ak sa Rusko chytí na provokáciu?

To sa môže stať. Jedno je jasné: je to dlhá história a všetko sa robí preto, aby sa podarilo vyprovokovať Rusko. Aj samotná vojna v Sýrii je to americká PR akcia. Američania potrebujú, aby vojna pokračovala, pretože hlavný útok podnikajú niekde inde – takpovediac na kultúrno-mentálnom fronte. Snažia sa, aby efektívne fungovalo informačné pole – ukázala to aj Ukrajina: pracovali 10 rokov a dosiahli úspech. V súčasnosti svoju pozornosť sústredili na Arménsko, Bielorusko a Kazachstan. Pretože tieto 3 štáty považujú za kľúčových spojencov Ruska. Gruzínsko už začali kontrolovať. Pre Rusko je najdôležitejšie to, aby táto celá situácia neprerástla do veľkej vojny. Je to málo pravdepodobné. Na druhej strane jasne vidíme, že cez Bielorusko, Arménsko a Kazachstan sa pripravuje útok na Rusko.

Moskva aj naďalej zostáva hlavným moderátorom v karabachskom konflikte. Nepotrebuje eskaláciu napätia na fronte. Podarí sa, podľa vás, zachovať aspoň to krehké prímerie alebo nový konflikt sa už nedá?

Nezávisle na tom, kde by mohla pokračovať vojna, Rusko ďalší konflikt nepotrebuje. Pokračujú útoky na hlavných spojencov Ruska – Arménsko, Bielorusko a Kazachstan. Čím sa to skončí? Najviac pravdepodobnými sa mi javia dva varianty. Prvý variant – bude pokus o štátny prevrat, súčasné vedenie tej ktorej krajiny vykopnú prostredníctvom volieb alebo iným spôsobom. Druhý variant – vláda dokáže zvládnuť krízovú situáciu, začne konať viac alebo menej tvrdo, ale v každom prípade principiálne. Útoky na súčasné vlády v týchto krajinách bezpochyby budú a všetko bude závisieť na tom, či sa dokážu na to dobre pripraviť, vybudovať pevné bariéry, zvládnuť krízu. Myslím si však, že zatiaľ napätá situácia v Sýrii a Iraku nedovoľuje Američanom sústrediť sa na troch spojencov Ruska. Avšak, keď sa situácia v Sýrii a Iraku aspoň trochu stabilizuje, USA znásobia svoje aktivity smerom k Arménsku, Bielorusku a Kazachstanu.

Eugen Rusnák