„Reaktivovaný” Dzurinda sa opäť ozval. Aká bude jeho skutočná úloha v budúcich voľbách?

Po úspešnom „odstránení” Vladimíra Mečiara, ktorý stál v ceste privatizácii strategických podnikov zahraničným kapitálom sa Mikuláš Dzurinda spolu s Miklošom vrhli na „dobiehanie” okolitých štátov v rámci – čim skoršieho priblíženia sa Slovenska k štruktúram EÚ a NATO. Po zavedení bolestivých ekonomických reforiem, na ktoré dodnes Slováci nespomínajú v dobrom a kauze Gorila, sa Dzurinda po dvoch funkčných obdobiach za premiérskym stolcom porúčal do zabudnutia. Je potrebné pripomenúť, že čím viac Slováci trpeli pod jarmom ťažkej ekonomickej núdze v podobe Miklošovej ekonomickej mantry, tým lichotivejšie výroky svetových politikov a ekonómov prichádzali na adresu Slovenska. Keď voliči konečne precitli a hnali Dzurindu kade ľahšie, bývalý dvojnásobný premiér sa vytratil Slovákom z očí a v tichosti zamieril do bruselského Martensovho centra a na politickú scénu sa vrátil až pred voľbami 2023.

„Úradnícka vláda prispeje k upokojeniu situácie nielen medzi politikmi, ale aj na uliciach,” uviedol na tlačovej konferencii Mikuláš Dzurinda (Modrí – Európske Slovensko). Ak správne dešifrujeme Dzurindov výrok, dospejeme k záveru, že cieľom novo rozohranej hry tretieho sektora, prezidentky i hráčov spoza veľkej mláky v pozadí, je práve upokojenie situácie „v uliciach”. Zvolený termín predčasných volieb 30. september nie je náhodný, ten v sebe skrýva aj psychologický faktor, kedy sa počíta s „upokojením mysle” poriadne naštvaného voliča, ktoré má prebehnúť počas dovoleniek. Stiahnutie „Hegerovcov” z vládnych funkcií, ktorí kopili chybu za chybou je posledným zúfalým pokusom „západných aristokratov” o zvrátenie predvolebného trendu. Konkrétne – zníženie rizika, že sa Demokrati, SaS, Sme rodina a Oľano nedostanú do parlamentu a hrôzostrašný scenár pre zahraničnú diplomatickú „elitu” v podobe koalície Smer – SNS – Republika by sa mohol naplniť. Hra Sasky, ktorá zmenila pravidlá predvolebnej hry v zmysle – „veď ja nič ja muzikant” (s tou zlou vládou nemám nič spoločné) by mohli do septembra okopírovať aj ďalšie vládne strany a po letných dovolenkách a „činení sa úradníckej vlády” predstúpiť pred voliča ako nový ničím nepoškvrnený subjekt, ktorý ide zachraňovať zbedačené Slovensko.

„Myslím si, že (úradnícka) vláda bude natoľko zodpovedná, že sa nebude snažiť o ďalšie polarizovanie spoločnosti, o vyvolávanie nejakých nepokojov v politickom spektre a Národnej rade. Skôr sa bude snažiť správať pokojne, spravovať verejné financie a jednotlivé rezorty tak, aby prispela skôr k upokojeniu celkovej klímy pre parlamentnými voľbami,” poznamenal Dzurinda.

Vývoj na politickej scéne podľa Dzurindu potvrdil, že Slovensko potrebuje novú politickú silu, novú energiu aj novú politickú formáciu, ktorá jasne pomenuje ciele stojace pred krajinou. Vyberie tiež plány, ktoré budú viesť k naplneniu cieľov a dokáže ich realizovať. „Dnes stojíme pred veľkou výzvou, v ktorej musíme obnoviť našu ekonomickú silu a prosperitu, podporiť naše demokratické ukotvenie a príslušnosť k európskemu projektu a civilizovanému svetu,” povedal Dzurinda.

Ak sa zamyslím nad érou Vladimíra Mečiara, vždy mi prebleskne hlavou spomienka na výhodné študentské pôžičky, ktoré bývalý premiér zaviedol a pomohol tak mnohým vysokoškolským študentom dokončiť si svoje vzdelanie a ekonomicky odbremeniť svojich rodičov od ekonomických výdavkov. Štát vtedy poskytoval pôžičku na štúdium za poriadne nízky úrok a výhodných podmienok splácania. Pri spomienke na Dzurindu mi okrem poriadne utiahnutého opasku a dezilúzie nič nenapadá a na to, aká má byť jeho skutočná úloha v budúcich parlamentných voľbách si bude musieť ešte nejaký čas počkať každý z nás.