Môj profil 
Predplatné
Krajiny z východnej časti Európskej únie, ktoré sú čistými príjemcami európskych peňazí, by podľa rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza mali v budúcnosti dostávať z rozpočtu EÚ menej. Predseda ľudovcov rakúskej vlády to povedal v rozhovore poskytnutom denníku Der Standard. Pri rokovaniach o ďalšom viacročnom finančnom rámci chce Kurz tlačiť na “úspornejšie zaobchádzanie s peniazmi európskych daňových poplatníkov”.
Pri rokovaniach o podobe európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 chce “silne zastupovať záujmy čistých platcov”. V tejto oblasti chce spolupracovať aj s ďalšími európskymi krajinami, ako príklad uviedol Holandsko či Francúzsko. Informoval portál Globe24.
V rozhovore pre Der Standard Kurz upozornil, že práve v rozpočtovej oblasti nepanuje zhoda medzi Rakúskom a štátmi takzvanej vyšehradskej skupiny (Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko). Presvedčil sa o tom vraj aj tento týždeň pri návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána vo Viedni. Kurz zároveň upozornil, že rakúska vláda sa s Vyšehradskou skupinou zhodne na iných témach, predovšetkým na riešení migrácie dôslednou ochranou vonkajších hraníc.
Je pravdou, že krajiny východnej časti EÚ, vrátane Slovenska dostávajú najviac peňazí prostredníctvom eurofondov. Rakúsky kancelár už ale neukázal druhú stranu mince. Z východných krajín totiž každoročne odchádzajú miliardy eur na západ, čo ďaleko prevyšuje naše príjmy z eurofondov.
Tento fenomén popísal významný francúzsky ekonóm Thomas Piketty: “Priepasť medzi východom a západom Európy sa nezmenšuje. Naopak, ju prehlbuje rastúci odliv prostriedkov z východu a stenčujúci sa prúd európskych dotácií zo západu.”
Podľa Pikettyho sa to deje cez odvádzanie ziskov dcérskych spoločností na východe do západných centrál. “Európska integrácia síce východným krajinám priniesla vyššiu produktivitu ich ekonomík a pracovné miesta, ale zisky sú z veľkej časti transferované na západ. Vzniká tak pocit koloniálnych pomerov,” upozorňuje francúzsky ekonóm. Informoval o tom portál euro.cz
V rokoch 2010-2016 odišlo 4,7 percenta poľského hospodárskeho výkonu v kapitálových príjmoch na západ, zatiaľ čo opačným smerom z európskeho rozpočtu to bolo 2,7 percenta. V prípade Slovenska tento pomer predstavoval 4,2 ku 2,2 percentám. Nepriaznivo toto porovnanie vyznieva aj pre Maďarsko (7,2 ku 4 percentám). Suverénne najhoršie je na tom ale Česko s pomerom 7,6 ku 1,9 percentám. Viac sa dočítate TU.
Eurofondy v týchto pomeroch tak vyznievajú len ako almužna. Ak bude ešte presadené ich zníženie pre východné krajiny tak, ako to navrhuje rakúsky kancelár Kurz, potom je na mieste otázka, či vôbec má zmysel naďalej zotrvávať v Európskej únii a prispievať do nej.
Samuel Gdovin
.jpg)
