Radošina 20. októbra (TASR) – Necelé dva kilometre od obce Radošina sa nachádza najstaršie ľuďmi obývané jaskynné osídlenie na Slovensku. Archeologické nálezy dokázali, že jaskyňa Čertova pec bola osídlená už v období stredného paleolitu, starej kamennej doby, v období zhruba 80.000 rokov pred naším letopočtom. Napriek tomu, že jaskyňa je vzácnou archeologickou a paleontologickou lokalitou, patrí k najmenej známym slovenským jaskyniam.
“Všade inde vo svete by si vyslúžila náležitú pozornosť, my sme zatiaľ v tomto smere pozadu,” uviedla starostka Radošiny Marta Kolková. Obec by podľa jej slov chcela v budúcnosti v blízkosti jaskyne umiestniť informačné tabule, ktoré by poskytovali návštevníkom informácie o význame tejto lokality. Svoje miesto bude mať Čertova pec i v pripravovanom múzeu, ktoré vzniká v priestoroch pod obecným úradom v centre obce. “Archeologický ústav nám prisľúbil, že nám poskytne časť nálezov z Čertovej pece a budeme ich môcť vystaviť v našom obecnom múzeu,” konštatovala starostka.
Malá krasová jaskyňa sa nachádza na juhovýchodnom úpätí Považského Inovca. Pretína ju niekoľko tektonických puklín. Obojstranne priechodná 27 metrov dlhá, v priemere šesť metrov široká a maximálne 4,6 metra vysoká tunelovitá jaskyňa vznikla erozívnou činnosťou, prietokom vody. Radošinčania však majú na vznik jaskyne iné vysvetlenie – podľa ľudovej povesti ju vyhĺbili čerti, preto aj dostala pomenovanie Csertowa Pecz. Pod týmto názvom spomína jaskyňu polyhistor Matej Bel v knihe Notitia Hungariae novae historico-geographica…, vydanej vo Viedni v roku 1742. V monografii Nitrianskej župy z roku 1898 sa jaskyňa uvádza pod maďarským názvom Ördögkemencze. Obyvateľmi jaskyne údajne boli v minulosti aj zbojníci, ktorí lúpili na neďalekej hradskej spájajúcej Nitru s Piešťanmi a v jaskyni našli úkryt. Čertova pec bola v roku 1981 vyhlásená za chránený prírodný útvar a o 13 rokov neskôr sa stala prírodnou pamiatkou.
O jaskyni ako o možnom úkryte pravekého človeka sa prvýkrát zmienil archeológ Národného múzea v Prahe Jiří Neustupný v roku 1932. O päť rokov neskôr našiel nemecký archeológ Lothar Franz Zotz v jaskyni neolitický črep, zlomky mamutoviny a dva pazúrikové úštepy, na základe ktorých uvažoval o paleolitickom osídlení jaskyne. Archeologický ústav SAV v Nitre uskutočnil na Čertovej peci v rokoch 1958 až 1961 systematický výskum pod vedením archeológa Juraja Bártu. Výskum potvrdil osídlenie z obdobia paleolitu, eneolitu, staršej železnej doby, stredoveku, ako aj novoveké nálezy. Medzi najvýznamnejšie nálezy z jaskyne patrí stredopaleolitické a mladopaleolitické osídlenie reprezentované superpozíciou troch kultúrnych vrstiev. Úsilie realizovať v jaskyni paleolitický skanzen s odbornými textami a figurínami neandertálcov v životnej veľkosti stroskotalo na nedostatku financií.
UPOZORNENIE:
TASR dnes vydáva o obci Radošina seriál spravodajských materiálov.
TASR ponúka k správe zvukový záznam. Obrazová redakcia TASR vydáva k správe fotoreportáž.