Radačovský: nehorázna podlosť dezinformátorov a cenzorov Bruselu!

V stredu 31. mája vystúpil v Európskom parlamente slovenský europoslanec Miroslav Radačovský, predseda strany Slovenský patriot, v súvislosti so snahou EÚ odňať Maďarsku rotujúce predsedníctvo a zmraziť mu finančné prostriedky.

Táto arogantná a bezočivá snaha euroúradníkov prinútiť Maďarsko k poslušnosti je nebezpečná aj pre nás, lebo Maďarsko je jednou z posledných dvoch krajín v EÚ, ktoré nie sú ovládané progresívnou totalitou, a ktoré môžu použiť právo veta pri hlasovaní o veciach ako sú migračné kvóty či iné šialenosti, ktoré by mohli aj pre Slovensko znamenať katastrofu.

Radačovský si toho je dobre vedomý a nedával si servítky pred ústa, pretože zjavne už má plné zuby toho gigantického pokrytectva a zákerného intrigánstva, ktorého je Brusel zrejme celogalaktickou centrálou. A povedal im to tam pekne z plných pľúc. Tu je presné znenie celého jeho krátkeho príhovoru:

„V roku 1960 bol v Kongu demokratický zvolený prvý premiér Patrice Lumumba. Bol neposlušný, chcel nadviazať vzťahy so Sovietským zväzom. Za pomoci CIA, Francúzska a Belgicka bol zavraždený a rozpustený v kyseline sírovej. Bol dosadený diktátor Mobutu Sese Seko Kuku Ngbendu Wa Za Banga, ktorý už bol poslušný a vládol v Kongu 30 rokov. Dnes už máme iné metódy, ako prinútiť Maďarsko, aby bolo poslušné. Odobrať rotujúce predsedníctvo a zmraziť finančné prostriedky. Ale v princípe je to to isté. Rozpustiť pána Orbána a stranu Fidesz v kyseline sírovej, a dosadiť tam svojho poslušného diktátora. Prajem pánovi Orbánovi z príležitosti jeho dnešných narodenín veľa štastia a zdravia.“

Chvíľa prekvapenia však nastala potom, keď si Radačovský pozrel preklad svojho prejavu v maďarčine, taliančine, poľštine, češtine. Zistil, že prinajmenšom v týchto jazykových verziách boli vynechané niektoré „štipľavé“ pasáže jeho prejavu, konkrétne veta „Za pomoci CIA, Francúzska a Belgicka bol zavraždený a rozpustený v kyseline sírovej“, ďalej pasáže „bol dosadený diktátor“ a „ktorý už bol poslušný“ a vynechaná bola tiež záverečná veta „Prajem pánovi Orbánovi z príležitosti jeho dnešných narodenín veľa štastia a zdravia“.

Ako je vôbec možné, že si euroúradnícke potkany dovolili takto hrubo cenzurovať prejav poslanca Európskeho parlamentu? No zdá sa, že pri dnešných pomeroch v EÚ je to asi celkom štandardný „spôsob boja proti hoaxom a dezinformáciám“…

Ale kto by sa chcel nad vecou hlbšie zamyslieť, možno by uvidel zaujímavé súvislosti. Možno by lepšie chápal, odkiaľ tieto spôsoby pramenia. Všetci vieme, že to, o čom „eurohujeri“ azda najradšej rozprávajú, sú európske hodnoty. Lenže o čom skutočne sú a o čom aj v minulosti boli hodnoty, ktorými sa európski vládcovia riadili? A konkrétne napríklad tí, ktorí sídlili v Bruseli? Pripomeňme si aspoň stručne, aké hodnoty reprezentoval Brusel ešte pred niekoľkými desaťročiami.

Aj Belgicko bývalo koloniálnou veľmocou, jeho kolóniou bolo africké Kongo, a to až do roku 1960, keď si ľud Konga zvolil svojho vodcu, spomínaného Patrice Lumumbu. Belgický kolonializmus sprevádzal učebnicový rasizmus voči domorodému obyvateľstvu Konga. Len si to predstavte: Brusel, ktorý nás ide vychovávať a poúčať o humanizme a ľudských právach, bol ešte v roku 1960 majiteľom kolónie…

Bol to práve Miroslav Radačovský, ktorý v nedávnom rozhovore pripomenul fakt, že belgickí kolonizátori v koloniálnych časoch zabili až dva milióny obyvateľov Konga. Po vojne, v snahe udržať si túto kolóniu začali dávať Konžanom občianstvo, ale rasizmus z nich len tak nevyprchal, jeho pozostatky aj v Bruseli môžeme miestami vidieť dodnes.

„Tak napríklad, v bruselskom múzeu africkej kultúry je v expozícii vyobrazenie vývinového radu človeka. Medzi neandertálcom a moderným človekom však je prázdne miesto – kedysi tam bývala postava černocha, ktorého považovali za vývojový medzistupeň medzi opicou a človekom,“ hovorí Radačovský.

„Alebo bruselská ZOO,“ rozpráva Radačovský s pohoršením, „z Konga priviezli originálne domčeky domorodcov, nainštalovali ich do jedného z výbehov a tam nútili Konžanov žiť ako exponáty zoologickej záhrady.“

A neodpustil si štipľavú poznámku o pokrytectve, ktoré je skutočným podhubím „slniečkarskeho“ svätuškárstva, podstaty bruselského eurocentrizmu: „Ešte nedávno boli kolonizátormi a teraz najhlasnejšie vykrikujú napríklad o anexii Krymu.“

Je teda naozaj také čudné a nepochopiteľné, že by sa bruselskí úradníci mohli na nejakého obyčajného východoeurópana pozerať zvrchu a vyškrtať mu z jeho prejavu „nepatričné“ výroky? Niektorí si v tejto súvislosti možno ešte spomínajú na prípad istého Jozefa Chovanca, ktorého v roku 2018 brutálnym spôsobom „doopatrovala“ belgická polícia.

No dobre, bežní Belgičania sú normálni, dobrí a slušní Európania, práve tak ako Slováci a nebolo by fér im krivdiť. Ale netreba ani zatvárať oči pred určitými tendenciami. A ak sa na nás východoeurópanov, Slovákov, Maďarov, Poliakov chce niekto pozerať zvrchu, mal by rátať s tým, že dostane aký požičaj, taký vráť.