Rada Európy tvrdí, že časté zmeny maďarskej ústavy ohrozujú demokraciu

Brusel/Štrasburg 4. júna (TASR/HSP)

EÚ kritizuje Maďarsko za ochranu rodiny a iné opatrenia, ktoré sa nezlučujú s liberálnym, socialistickým smerovaním únie

Časté zmeny v maďarskej ústave predstavujú “vážnu hrozbu” pre demokraciu a spôsobujú pretrvávanie neistoty v otázke nezávislosti súdnictva. Uvádza sa to v návrhu správy expertov Rady Európy, ktorý prenikol do médií.

Správa vypracovaná v prostredí tejto štrasburskej inštitúcie bude podliehať schváleniu zo strany odborníkov z Benátskej komisie, ktorí majú za týmto účelom naplánované stretnutie v dňoch 14. a 15. júna.

Členovia Benátskej komisie môžu predložený návrh ešte upraviť alebo pozmeniť pred jeho zverejnením dňa 17. júna.

“Použitie kľúčových zákonov na posilnenie hospodárskej, sociálnej, fiškálnej, či rodinnej politiky v oblasti vzdelávania zo strany súčasnej dvojtretinovej väčšiny (v parlamente) predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu,” uvádza sa v dokumente Rady Európy, ktorý zverejnili francúzske médiá.

Odborníci na ústavné právo skúmajú štvrtý súbor ústavných zmien prijatých v marci maďarským parlamentom, v ktorom má konzervatívny premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz dvojtretinovú väčšinu hlasov. Podľa doteraz prednesených kritík zo strany odborníkov, zmeny v maďarskej ústave “zachovali problémy nezávislosti súdnictva, výrazne obmedzili možnosti pre revíziu ústavy a ohrozujú ústavný systém moci a opozície.”

V množine kritických ohlasov na zmeny v ústave sa ocitla aj nová definícia rodiny, ktorá nerešpektuje ustanovenia Európskeho súdu pre ľudské práva. Terčom kritiky je i nedostatok presných kritérií pre uznanie náboženských skupín zo strany štátu, a tiež hrozba, že niektoré politické strany budú “úplne vylúčené z pôsobnosti médií”, ako aj možné naštrbenie slobody prejavu.

Maďarská ústava, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2012, bola prijatá takmer bez zásahov z radov opozície a bola už viackrát novelizovaná. Štvrtá revízia zo série ústavných úprav bola schválená vládnucimi stranami v marci tohto roku. Podľa najnovších zmien v znení ústavy by bol možný zákaz politickej reklamy v súkromných televíznych staniciach v priebehu volebnej kampane. Došlo by tiež k obmedzeniu náboženských skupín, ktoré nie sú oficiálne uznané ako cirkev.

Maďarsko kvôli “nedemokratickým” úpravám vo svojej hlavnej legislatíve už čelilo kritike zo strany Európskej únie a viacerých inštitúcií a organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv, vrátane Human Rights Watch či Amnesty International.

Orbán vidí problém v posluhovaní politiky EÚ nadnárodným spoločnostiam

Maďarsko nie je ochotné pristúpiť k reštrikčným opatreniam, ktoré požaduje Európska únia.

Podľa vyjadrenia Orbána spory medzi Bruselom a Budapešťou spočívajú v tom, že nadnárodné spoločnosti by v EÚ chceli dosiahnuť, aby Maďarsko odvolalo viaceré opatrenia vlády, ktoré sa ich nepriaznivo dotýkajú.

“Celý spor medzi Bruselom a Maďarskom je o tomto. Všetky ostatné záležitosti, týkajúce sa politiky, ľudských práv a iné, sú iba zámienkou,” konštatoval Orbán.