Rada Európy: Počet väzňov v Európe klesá, sú však rozdiely medzi krajinami

Brusel/Štrasburg 2. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Celkový podiel väznených osôb v Európe sa v rokoch 2016-2018 znížil o 6,6 percenta — zo 109,7 na 102,5 väzňa na 100.000 obyvateľov. Vyplýva to zo štatistiky o trestnej činnosti Rady Európy za rok 2019 (SPACE), zverejnenej v utorok

Rovnaká správa Rady Európy (RE) za rok 2018 naznačila, že tento pokles je pokračovaním trendu, ktorý sa začal v roku 2012. Zníženie podielu väznených osôb v 27 sledovaných krajinách v roku 2018 sprevádzalo aj skrátenie priemernej dĺžky výkonu trestu z 8,8 na 8,2 mesiaca (6,8 percenta) v celej Európe.

Krajiny s najväčším poklesom sú Rumunsko (16 percent), Bulharsko (15 percent), Nórsko (11,6 percenta), Fínsko (9,9 percenta) a Severná Macedónsko (9,7 percenta). Na druhej strane počet väznených osôb najviac vzrástol na Islande (25,4 percenta), v Taliansku (7,5 percenta), Holandsku (5,9 percenta), Dánsku (5,8 percenta) a Čiernej Hore (5,5 percenta).

Krajiny s obzvlášť vysokým podielom väzňov aj naďalej zostávajú Rusko (418,3 väzňa na 100.000 obyvateľov), Gruzínsko (252,2), Azerbajdžan (235), Litva (234,9), Moldavsko (215,2), Česká republika (208,8), Lotyšsko (194,6), Poľsko (194,4) a Estónsko (191,4). Bez zarátania krajín s menej ako 300.000 obyvateľmi najnižšie miery boli zistené na Islande (46,8), vo Fínsku (51,1), v Holandsku (54,4), Švédsku (56,5), Dánsku (63,2), Slovinsku (61,1) a Nórsku (65,4).

Ukazovateľ možného preplnenia väzníc zostal relatívne stabilný. Podľa údajov poskytnutých členskými štátmi RE bolo celkovo 91,4 zo 100 voľných miest vo väzniciach obsadených, čo je o niečo viac ako v roku 2016 (91,1). Situácia sa však v jednotlivých krajinách odlišuje.

Osem krajín uviedlo vážny problém spojený s preplnením väzníc: Severné Macedónsko (122,3), Rumunsko (120,5), Francúzsko (116,3), Taliansko (115), Moldavsko (113,4), Srbsko (109,2), Portugalsko (105,9) a Česká republika (105,6). Preplnenosť väzenských zariadení (viac ako 100 väzňov na 100 miest) hlásili aj Grécko (101), Rakúsko (100,7), Slovinsko (100,5) a Dánsko (100,5).

V roku 2018 si viac ako tretina väzňov v krajinách Rady Európy odpykávala tresty za zločiny zahŕňajúce násilie, a to zabitie (13,1 percenta), útoky a násilie (5,1 percenta), znásilnenie a iné sexuálne trestné činy (7,5 percenta) a lúpeže (10,5 percenta). Takmer traja zo 100 väzňov si v tomto období odpykávali tresty za dopravné priestupky, o niečo menej ako bol počet trestov odňatia slobody za ekonomickú a finančnú trestnú činnosť (3,8 percenta).

Najpočetnejšími zostali aj naďalej trestné činy súvisiace s drogami (16,8 percenta) a krádežami (15,6 percenta), hoci podiel osôb, ktoré si odsedeli tresty za krádež, klesol o 15 percent a za drogové trestné činy o 9,7 percenta. Obzvlášť vysoký podiel väzňov, ktorí si odpykávali tresty za drogové trestné činy (viac ako štvrtina všetkých väzňov), bol v Lotyšsku, Gruzínsku, Grécku, Taliansku, na Cypre, v Azerbajdžane, Estónsku a na Islande.

Podiel cudzincov v európskych väzniciach klesol zo 16,7 percenta z celkového počtu väzňov v roku 2016 na 15,9 percenta v roku 2018, čo potvrdilo klesajúci trend z predchádzajúcich rokov. Pretrvávajú však veľké geografické rozdiely, keď v 15 krajinách RE, najmä v severnej a západnej Európe, viac ako 25 percent väzňov boli cudzinci, zatiaľ čo v dvanástich štátoch strednej a východnej Európy bolo menej ako päť percent väzňov z iných krajín.

Prieskum SPACE obsahuje informácie zo 44 z 52 väzenských správ v 47 členských štátoch Rady Európy.