Môj profil 
Predplatné
Sviatok spomienky na všetkých verných zosnulých má svoj pôvod už v 10. storočí. Zaviedol ho svätý opát Odilo z Cluny. Vplyvom jeho nástupcov sa myšlienka slávenia tohto sviatku rozšírila. Rím ju prijal v 14. storočí, s menšími obmenami sa slávi až dodnes.
Blízkosť našich blízkych
Slávenie každého sviatku má svoju svetskú a náboženskú podobu. Rovnako je to aj so sviatkom Pamiatky zosnulých, alebo ľudovo nazývaným aj Dušičky.
Ľudia prichádzajú na cintorín zapáliť sviečky na hroby svojich blízkych. Prinášajú im vence a kytice, živé či umelé. V spomienkach sa vracajú k svojím blízkym. Spomínajú si na starých rodičov. Na starú mamu, ktorá piekla najlepšie lekvárové buchty na svete, na starého otca, ktorý sa s nimi hrával na dvore. Niektorí už spomínajú na svojich rodičov Na mamu, ktorá pri nich bdela počas choroby, na otca, ktorý ich brával do lesa na huby či učil ich chlapským zručnostiam.
Iní so slzami v očiach spomínajú na svojho manžela či manželku. Na človeka, s ktorým im bolo dopriate prežiť možno len päť či desať spoločných rokov. Druhý mali viac “šťastia” a prežili so svojim partnerom štyridsať a možno aj päťdesiat rokov. Medzi návštevníkmi cintorína môžeme vidieť aj mladých rodičov, ktorý smútia za svojimi malými anjelikmi.
Mnohí ľudia tiež zapaľujú sviečku na hroby svojich známych a priateľov, s ktorými prežili veselé, ale aj smutné udalosti v detstve, dospievaní či dospelosti. Spomínajú si na ľudí, ktorý “zasiahli” do ich života.
Sviatok pamiatky všetkých verných zosnulých nás “núti” myslieť aj na smrť. Na cintoríne si človek uvedomí, že nie je nesmrteľný. Núti ho to zamyslieť sa nad svojim životom, aspoň trocha ho zhodnotiť a prehodnotiť.
Cirkevný “trojuholník”
Dušičky majú aj svoj náboženský kontext, ktorý sa spája s trojrozmerným chápaním Cirkvi. Cirkev ako celok sa delí na putujúcu, očisťujúcu a oslávenú. Cirkev oslávenú sme slávili včera. Tvoria ju všetci, ktorí sú už oslávení v nebi.
Cirkev putujúca sme my všetci, tu na zemi. My, ktorí smerujeme “domov” k Otcovi. Cirkev očisťujúca sú všetci v očisci, ktorí už majú isté nebo. Potrebné však je, aby sa očistili od všetkého, čo nie je láskou.
Všetky tri “rohy trojuholníka Cirkvi” sú vzájomne prepojené. My ako putujúci pomáhame návštevou cintorína a modlitbou očisťujúcim. Cirkev oslavujúca, pomáha nám putujúcim, orodovaním za nás. Keďže nevieme, či náš blízky je už v nebi, alebo potrebuje ešte pomoc v očisci, pomáhajme.
zf
.JPG)
.jpg)
.jpg)
