Môj profil 
Predplatné
Bob Corker doslovne uviedol: “Keď sa pozriete na Rusko, ktoré sa stretáva s veľkými problémami v ekonomike s demografickými problémami, a keď sa pozriete, čo napriek tomu Putin od roku 2012 dosiahol, tak jednoducho musíte uznať, že dokázal toho veľmi veľa. Na ruke mal dosť zlé karty a napriek tomu s týmito kartami zahral nezvyčajne dobre”.
V interview sa Bob Corker venoval aj vzťahom Ruska a USA v Sýrii a na Blízkom východe. Podľa Corkera nespolupracovať v boji proti terorizmu s Ruskom nemá zmysel. “Čo sa týka toho, či máme nájsť spoločný jazyk s Ruskom, som plne za,” odvetil Bob Corker. Washington musí teraz pochopiť, “čoho sú Rusi schopní a budovanie vzájomných vzťahov s Moskvou by malo pokračovať opatrným a pomalším tempom”.
Vladimírovi Putinovi sa podarilo zvýšiť ruské aktivity a zlepšiť ruské postavenie od Kryma až po Maroko. Bob Corker poukázal aj na skutočnosti, ktoré uviedol prestížny francúzsky Liberté Politique. O článku Liberté Politique sme na Hlavných správach informovali v tomto článku.
Moskva sa už zaručila podporou Sýrie a Turecka, a to všetko v dobe, kedy Egypt sa čoraz viac zbližuje s Rusmi. Momentálne Putin zvyšuje ruský vplyv v Líbyi a v Maroku, aby získal prístup k Atlantickému oceánu. Liberté Politique uviedol, že európski lídri nepochopili kvôli svojej historickej negramotnosti a ideologickým i analytickým nesprávnym predstavám celkový vývoj. Návrat Krymu do zostavy Ruska, premena Sevastopoľa v nedobytnú pevnosť boli už podľa Liberté Politique prvým krokom v pláne Vladimíra Putina dostať ruský vplyv do Stredozemného mora.
Liberté Politique naznačilo, že po zabezpečení svojho tylu na Kryme Rusko prikročilo k ďalšej fáze svojho plánu, a to k upevneniu vojenských základní v sýrskom Tartuse a v Latakii, čo na Západe, najmä v Európe mnohí nesprávne interpretovali len ako pomoc sýrskemu Assadovmu režimu. Vďaka vojenskej operácii v Sýrii otvoril Putin svojej flotile cestu do Stredozemného mora. Erdogan momentálne hrá v tíme spoločne s Ruskom, takže Rusi majú cestu do Stredozemného mora otvorenú aj cez Bospor a Dardanely. Lode ruskej Severnej flotily k sýrskym brehom prešli cez Gibraltár.
Čínsky prestížny denník a portál Huanqiu (www.globaltimes.cn v anglickej verzii), ktorý sa zaoberá medzinárodnou politikou a vzťahmi uviedol, že Putin v čase, kedy začali mnohí európski proamerickí lídri opúšťať politickú arénu, zvýšil výrazne svoj vplyv a tento trend pokračuje. Za posledných 30 rokov Rusko prežilo tri historické etapy – Gorbačova, Jeľcina a Putina. Viacerí západní lídri vo svojej krátkozrakosti samozrejme toho veľa nechápu a stále Putina kritizujú za autoritárstvo, despotizmus a drzosť, pričom Rusko vykresľujú div nie ako ľadového medveďa, žijúceho na periférii sveta.
Vladimír Putin viackrát povedal, že v súčasnom svete slovo “demokracia” má dvojité štandardy. Všetko, čo je výhodné Američanom, je demokracia, a všetko čo im nevyhovuje, je diktatúra.
Rusko sa poučilo, od roku 1991 získalo síce trpké, no cenné skúsenosti. Zistilo, že “západným parnterom” nie je dobré dôverovať a odmieta byť ďalej žiačikom Západu. Rusko tvrdo odmieta dvojité štandardy Západu a ich predstavu demokracie.
Politická a hospodárska elita Ruska nakoniec takisto pochopila, že ak slušne a dôrazne neposadia Západ na zadok a neprinútia najmä Američanov “ísť na kompromis”, budú západní lídri neustále mútiť vodu a za žiadnych okolností nedovolia Rusku presadiť sa. Rusko bude len rohožkou pod ich nohami, postupne bude slabnúť a nakoniec ho naozaj rozomelú na množstvo malých štátov. To bude znamenať koniec aj ich plánom a predstavám. Preto podporujú momentálne Putina.
Kedysi Rusko túžilo vstúpiť do raja západnej demokracie. Túžili tak veľmi, že za Gorbačova vpodstate ani nekládli odpor pri likvidácii ZSSR cestou zhora. Poučení historickou skúsenosťou však Rusi zistili, že na Západ sa nedá spoľahnúť a tak sa rozhodli zariadiť ináč a po svojom.
.jpg)
