Pápež Lev XIV.: Písanie sa týka Boha a pomáha načrtnúť obrysy pravdy

„Potrebujeme vás. Potrebujeme vašu predstavivosť, vašu rozprávačskú tvorivosť a vaše živé myslenie. Potrebujeme ich na vytváranie priestorov slobody a autentickosti, v ktorých môže Božia milosť rozozvučať prísľub útechy a pokoja.“

Takto povzbudil pápež Lev XIV. spisovateľov z rôznych častí sveta, ktorí sa zišli v Ríme pri príležitosti stého výročia založenia Libreria Editrice Vaticana, Vatikánskeho knižného vydavateľstva, ktoré vzniklo v roku 1926. Svätý Otec poznamenal, že písanie je formou ľudského prejavu, v ktorej rozmanité štýly a jazyky pôsobia ako učitelia a vzory. Vo svojom príhovore Rímsky biskup povedal, že písanie je aktom pravdy a zjavenia, pretože odhaľuje, kým sme, čomu veríme a v čo dúfame, o aký svet sa usilujeme a o akej budúcnosti snívame. Dodal: „Pri tomto hľadaní pravdy si uvedomujeme, že pravda je jemná a nenápadná. Zjavuje sa nám vo vnútornom dialógu s Bohom a v otvorenom a úctivom dialógu s našimi blížnymi,“ zároveň varoval, že „nikdy nie sme pánmi pravdy; skôr je to ona, ktorá ‚premáha‘ nás.“

Pápež vyjadril nádej, že spisovatelia budú inšpirovať ostatných, aby ich priťahovala pravda, pretože sami sú ňou priťahovaní. Nástupca sv. Petra tiež zdôraznil, že písanie je aktom ľudskosti. Literatúra podľa neho zahŕňa celé spektrum ľudskej skúsenosti a prináša šírku pohľadu, ktorá rozširuje naše ľudstvo. „Rozvíjame si tvorivú empatiu, ktorá nám umožňuje stotožniť sa s tým, ako druhí vidia, prežívajú a reagujú na realitu,“ povedal. „Bez takejto empatie nemôže existovať solidarita, spolupatričnosť, súcit ani milosrdenstvo.“

Pápež poznamenal, že keď autori píšu príbehy a vytvárajú postavy, čitatelia sa s nimi stotožňujú a dokážu pochopiť ich pohľad na svet, emócie, pocity a postoje. Čítanie označil za „veľkú školu ľudskosti“, ktorú autori umožňujú svojim čitateľom zažiť, pretože v istom zmysle čitatelia „žijú“ mnoho ďalších životov popri tom svojom. Pomáha nám tiež objavovať rozličné perspektívy, vyhýbať sa tomu, aby sme svoje vlastné názory považovali za absolútne, a skladať – ako mozaiku – obrysy pravdy, ktorá nás vždy presahuje.

Napokon Lev XIV. zdôraznil, že písanie sa týka Boha: „Môže sa zdať odvážne vysloviť takéto tvrdenie,“ uznal, „ale viacerí teológovia uvažovali a písali o súlade medzi umením písania a zjavením biblického Boha. Už samotná štruktúra Zjavenia nám dáva oprávnenie o tom hovoriť.“

Rímsky biskup zdôraznil: „Keď prenikáme do najhlbších vrstiev svojej ľudskosti, nie sme ďaleko od Boha; práve tam, uprostred veľmi ľudských príbehov, sa Boh zjavuje.“ „Boh Biblie,“ pokračoval pápež, „sa prejavuje v oslobodení z otroctva, v narodení syna v čase, keď sa zdalo, že všetka nádej je stratená, a v milosrdnej a vernej láske.“ Hovorí k nám prostredníctvom udalostí a stretnutí, tvárí a príbehov.

Svätý Otec pripomenul spisovateľom: „Boh, pôsobí v našich životoch prostredníctvom toho, čo robíme a kým sme, ako aj prostredníctvom mnohých ľudí, ktorých stretávame.“ Pápež poznamenal, že práve preto chce zopakovať slová, ktoré pápež svätý Pavol VI. adresoval všetkým umelcom: „Potrebujeme vás.“ Na záver Lev XIV. poďakoval spisovateľom za ich úsilie zasievať semienka zmierenia, stretnutia a priateľstva.

Deborah Castellano Lubov – VaticanNews

Preklad a spracovanie sr. Jana Pavla Halčinová DKL

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk