Môj profil 
Predplatné
Bratislava 19. júna (TASR) – Dobrý trh na Panenskej ulici, Cyklomost Slobody do rakúskeho Schlosshofu, autentický vidiek v Záhorskej Bystrici či bratislavské prírodné kúpaliská. Aj to okrem klasických symbolov hlavného mesta zachytil publicista a fotograf Ján Lacika vo svojej novej publikácii Divy Bratislavy. Knihu, ktorá obsahuje stovky súčasných farebných fotografií a textov o hlavnom meste, dnes pokrstil na nádvorí Apponyiho paláca vodou z Dunaja primátor Milan Ftáčnik.
"Sú dve základné kategórie knižiek. Tie obrázkové, kde sa človek pasie očami a spoznáva mesto cez vizuálnu stránku, a potom tie, ktoré sú veľmi odborné, obsažné a majú charakter encyklopédií. Mojim cieľom bolo tieto dve veci skĺbiť," povedal o svojej 208-stranovej publikácii Lacika. Divy Bratislavy sú tak zmesou odborných faktov z oblasti histórie, geografie a ďalších vied, ale aj výpovedí subjektívnejšej povahy. Autor opisuje aj to, čím mesto žije a nevyhýba sa ani polemickým témam, ktoré sú sporné, ale zatiaľ ešte nedoriešené. Nechýbajú odľahčujúce texty patriace do sveta rozprávok, povestí a legiend.
Na každú dvojstranu Lacika umiestnil jeden menší segment mesta. Popisuje známe veci ako Bratislavský hrad, Hviezdoslavovo námestie či Grasalkovičov palác, ale aj menej známe uličky. Jednou z nich je Panenská ulica, kde sa Bratislavčania začali stretávať na Dobrom trhu. "Ešte donedávna bola tichou bratislavskou ulicou, kam si evanjelici chodili po slovo Božie. V jednu septembrovú sobotu roku 2011 však ukázala celkom inú tvár, z noci do rána sa zmenila na malý Portobello Road Market," opisuje autor v knihe Dobrý trh na Panenskej, ktorý prirovnáva k blšiemu trhu v londýnskej štvrti Notthing Hill.
Lacika sa tiež venuje aj okrajovým bratislavským štvrtiam. Čitatelia v nej nájdu fotografie Záhorskej Bystrice či Vajnor, kaštieľ v Rusovciach, hrad Devín i Čunovo. "Bratislava má veľmi malé centrum, z jednej strany na druhú ho rýchlym krokom prejdete možno za desať minút. Ale niečo zaujímavé nájdeme v každej mestskej štvrti. Možno to nebude až také zaujímavé pre turistov, ale ľudia, ktorí žijú v tej ktorej mestskej časti, by mali o tom svojom okolí vedieť čo najviac," vysvetlil publicita.
Lacika v Bratislave neprehliadol ani rôzne detaily. V knihe spomenul aj to, ako recesisticky sa Bratislavčania postavili k vyberaniu názvu pre Cyklomost Slobody a neušlo mu ani to, keď bola fontána družba na Námestí Slobody zasypaná pieskom. "Možno si Bratislavčania spomenuli na to, že tam kedysi mali svoju Saharu," komentuje v knihe minuloročný projekt.
Najväčšie divy Bratislavy nie sú podľa Laciku len tie, ktoré každý notoricky pozná, ale aj tie, ktoré udivujú práve preto, že sú nepoznané. "Stačí, keď sa prejdeme po Bratislave pozornejším okom a zrazu nás niečo udiví, čo sme nikdy predtým nevšimli. Takéto veci treba v meste hľadať," myslí si.
Ján Lacika je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV v Bratislave v oblasti geografie, geomorfológie a environmentálnych vied. Okrem vedeckej práce sa venuje krajinárskej fotografii, tvorbe máp a písaniu populárno-náučnej a turistickej literatúry a encyklopedickým dielam. Je autorom desiatok kníh.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam a videozáznam.
.jpg)
.JPG)
