Belousová si všimla aj to, že Zuzana Čaputová a  Boris Kollár to hodnotia ako ako dôsledok šírenia klamstiev a dezinformácii a Jaroslav Naď sa nechal počuť, že v prípade mobilizácie ich aj tak prinúti ísť do vojny. A tiež jej neušlo ďalšie tvrdenie prezidentky: “… že žiadna mobilizácia nehrozí, ba práve naopak tým, že pomáhame Ukrajine, sa vojna od našich hraníc vzďaľuje.”

Anna Belousová píše: “Hlas ľudu – hlas Boží a zdravý rozum je jednoznačne na strane tých 40 tisíc mužov, ktorí odmietajú ísť do vojny. No nie preto, ako vo vzácnej zhode tvrdia všetky prozápadne médiá, že by nechceli brániť svoju vlasť. Hoci sa médiá aj politickí predstavitelia štátu snažia robiť z nich zbabelcov, opak je pravdou!”

Podľa Belousovej títo muži na rozdiel od Čaputovej rozmýšľajú vlastnou hlavou a “… nie na základe inštrukcií spoza Atlantiku.” Oni veľmi dobre vedia, že vojna sa od našich hraníc nevzďaľuje, naopak, približuje sa k nim. “A s každým hlúpym rozhodnutím vlády a prezidentky, s každou ďalšou dodávkou zbraní, s každým ďalším prilievaním oleja do ohňa, je bližšie a bližšie a má reálnejšie kontúry.”

Belousová v podstate zopakovala, čo sme písali, avšak pridáva aj vlastné myšlienky: “… tých 40 tisíc statočných a príčetných si veľmi dobre tiež na rozdiel od Čaputovej a spol. uvedomuje, že to nie je naša vojna! Na Ukrajine sa nebojuje za Slovensko! Na Ukrajine sa bojuje za záujmy Západu, t.j. hlavne USA!”

A keď takto definovala tých, v ktorých záujme sa vojna vedie, pridáva výzvu: “Každý kto chce ísť za ich záujmy umierať, má cestu otvorenú. Ale pod svojím menom a na svoje riziko. Skutoční zbabelci sú tí, ktorí sú hrdinami len v bezpečí svojich funkcií a obranu Slovenska nahradili lokajskou poslušnosťou zahraničným tútorom. Za Slovensko sa postavíme vždy, keď to bude treba. Ale umierať kvôli tomu, aby dolár ďalej posilňoval, môže len blázon a zapredanec…”

Čím viac sa Slovensko derie dopredu vo vojenskej pomoci Ukrajine, tým väčšie obavy z dôsledkov politiky tejto vlády. Tých 40 tisíc podpisov je pravdepodobne len výsledkom týchto obáv. Belousová tak vyjadrila myšlienky širokej vrstvy obyvateľstva. Máme byť prví, ktorí dajú Ukrajine stíhacie lietadlá. Pramálo záleží na tom, nakoľko by ešte mohli byť užitočné obrane nášho vzdušného priestoru. Stále sú to modernizované stroje so systémami, aké na východ od našich hraníc podobné stroje nemali. A pre Ukrajinu bude hračka dostať ich opäť do vzduchu.

V ničom z toho nenachádzame problém. Ten sa ukáže až v momente, keď ruskí generáli dostanú hlásenie, že ich pilot sa stretol vo vzdušnom súboji s protivníkom na stroji zo Slovenska. Dosiaľ si žiaden štát netrúfol riskovať práve toto. Dokonca boli uhasené i snahy zriadiť nad Kyjevom bezletovú zónu. Možno by našim politikom mali pred spaním čítať rôzne varianty možnej ruskej reakcie. Ale asi ani to by ich nepriviedlo k tomu, aby ukončili športovú streľbu na mierové holubice. Trofej musí byť fantastická, keď sa tak snažia!