Problémovou sa ukazuje už ich vlastnícka štruktúra. Aktuality sú úplne vlastnené zahraničným mediálnym domom Ringier Axel Springer. Sme vlastní zo 49 % finančný špekulant a veľmi nebezpečný predstaviteľ – tvár korporátnych vlastníkov, Soros. Denník N má slovenských vlastníkov. Vlastnia ho majitelia Esetu a menšinovo majiteľ siete kníhkupectiev Martinus. Napriek tomu, že ide o slovenských vlastníkov, vlastníci Esetu sú závislí so svojím antivírusovým produktom NOD na americkom trhu. Ich fungovanie na tomto trhu je pravdepodobne závislé od amerických tajných služieb a spolupráce s nimi. Aspoň ruské ministerstvo zahraničných vecí dalo svojho času Eset na zoznam firiem spolupracujúcich s CIA.

Doteraz sa chápalo vlastníctvo médií zo zahraničia podobne ako vlastníctvo tehelne alebo fabriky na výrobu topánok. Ale po 30 rokoch fungovania Slovenska v kapitalistickom móde sa ukazuje, že to nie je to isté (a platí to aj pre sociálne siete).

Médiá sú totiž dôležitým nástrojom ovplyvňovania verejnej mienky, a teda politiky v dotyčnej krajine. Vlastníctvo médií zo zahraničia alebo slovenskými na zahraničí závislými osobami, sa v tejto súvislosti ukazuje ako problémové.

Ako riešiť tento problém?

Súčasná Hegero-Matovičova vláda, ktorej kompetentných rozhodnutí je ako šafranu, aj v tomto prípade šliapla vedľa. Prijala účelový zákon na vypnutie Hlavných správ a teraz pripravuje zákon, ktorý by umožňoval vypínať médiá koncepčnejšie. Samozrejme, aj to je cesta.

Pred 5-timi mesiacmi vypli pre nich nepohodlné Hlavné správy a pripravili legislatívnu pôdu aj precedens, aby po zmene vlády táto povypínala tie médiá, ktoré sa jej nebudú pozdávať. Ak sa napríklad dostane k moci Smer, bude úplne možné, že veľká protislovenská trojka (Sme, N, Aktuality) bude vypnutá. Potom po 4 rokoch a ďalších voľbách ich možno znova zapnú, a budú sa môcť pokúsiť vybudovať svoj biznis odznova, tak, ako to dnes robia Hlavné správy, a iné médiá zase vypnú. A tak to pôjde každé 4 roky a nikto v podstate nebude môcť písať o ničom, aby nenaštval vládnych politikov. Ale tak tieto médiá tomu tlieskali, tak nech to majú.

Malá odbočka k Hlavných správam …

Hlavné správy sa, samozrejme, bránia žalobou, ale to je proces na roky. Každopádne, veľmi sa tešíme na súdne pojednávanie a na to, ako bude NBÚ, ktorý nás vypol, musieť odtajniť dôkazy. Štát svojím svojvoľným rozhodnutím zničil médium s veľkou návštevnosťou a veľkou hodnotou. V prípade predaja Hlavných správ by sa ich cena pohybovala v rozmedzí niekoľkých miliónov eur. Presne ju stanoví súdny znalec v konaní o náhradu škody a veríme, že aspoň časť týchto prostriedkov od štátu vysúdime. Mrzí nás len, že tieto prostriedky nebudú platiť Heger, Naď, Matovič a spol.

A teraz späť k problémovým dezinformačným médiám …

Čiže, vypínanie médií nepokladáme za rozumné, ale problém s médiami, ktoré pracujú pre cudzie záujmy, treba riešiť.

Jednou z možností by možno bolo označiť ich ako cudzích agentov, ako sa to robí vo viacerých krajinách, kde je takáto legislatíva prijatá.

Veľká protislovenská trojka by tak mohla dostať povinnosť označovať sa ako cudzí agent. Problémom nie je len to, že vyvíjajú pre štát škodlivé aktivity v záujme zahraničných subjektov, ale to, aké metódy na to používajú. Sú to ťažké dezinformácie a tvrdá propaganda.

Tieto tri médiá sú názorovo napojené na amerických demokratov, lepšie povedané na ľudí za nimi, kde patrí aj mediálne vystrčený Soros, a na celý ten progresívny cirkus, ktorý financujú a usmerňujú. Sieť vplyvu amerických demokratov a deep state, ktoré názorovo preferujú aj tieto médiá, sa tiahne cez predstaviteľov EÚ, cez neomarxistické médiá v európskom priestore, progresívne politické mimovládky a rôznych vplyvových agentov.

Istou úľavou by mohlo byť víťazstvo republikánov v novembrových voľbách. Zvýšilo by to Trumpov vplyv a oslabilo krídlo globálnych korporátnych vlastníkov, ktorí momentálne pasú demokratickú stranu. Trump však počas svojho prvého prezidentského obdobia nedokázal vplyv deep state takmer vôbec oslabiť. Práve naopak. Vyvolal jeho prudkú mediálnu reakciu a dosiahol len to, že sa dobre, cez plné autá demokratických korešpondenčných lístkov, pripravil na voľby. Dá sa predpokladať, že Trump bude teraz postupovať už omnoho rozumnejšie a cielenejšie, ale my si doma s propagandou, ktorá k nám prichádza cez zahraničných vlastníkov médií, musíme poradiť sami.

Sorosov denník Sme nám napríklad v jednom svojom článku vyčíta, že šírime proruskú propagandu, ale robíme to sofistikovane. V čom podľa redaktora Sme spočíta táto sofistikovanosť? Redaktor Sme vysvetľuje: Hlavné správy publikujú každý deň o vojne na Ukrajine akýsi spravodaj, ktorý zahŕňa informácie z oboch strán. O bombardovaní v Olenivke si tak čitatelia majú možnosť prečítať aj ukrajinskú verziu. Hlavné správy sa neboja citovať či preberať obsah aj od rešpektovaných západných médií a inštitúcií, ale iba vtedy, ak je v ňom niečo kontroverzné, čo podporuje ich názor.

V podstate nám novinár Sme vyčíta, že sme objektívni.

A my chceme na to povedať, presne tak. Prinášame informácie z oboch strán. Aj z ukrajinskej, aj z ruskej strany. Čitateľ nech si vytvorí vlastný názor. V jeho novinách (Sme) sa také niečo nemôže stať a jeho to vyrušuje.

Nešírime jednostrannú propagandu, ako to robí napríklad Sme, ktoré prináša takmer výlučne iba ukrajinsko-americkú propagandu. My prinášame informácie a nechávame na čitateľoch, aby si úsudok robili sami. Veľká protislovenská trojka prináša propagandu a dezinformácie a manipuluje svojich čitateľov k jednostrannému názoru.

Našťastie už iba 26 % Slovákov verí mainstreamovým médiám. Tento ich prístup selektívnej pravdy ich úplne zdiskreditoval. Viac sme o tom písali tu.

Cudzie vlastníctvo a neomarxistické nastavenie redakcií sú dva základné problémy dezinformačných médií dnešnej doby. Zahraničné vlastníctvo spôsobuje, že sa k moci dostávajú protislovenskí politici a neomarxistické mentálne nastavenie redakcií zas spôsobuje pretláčanie rôznych úchylných a nelogických ideológií, ktoré rozkladajú spoločnosť.

Vypínanie médií, riešenie vlastníckej štruktúry, označovanie médií ako cudzí agent, štátna cenzúra – svet hľadá riešenia, ako sa vysporiadať s médiami nastavenými proti jednotlivým štátom, ktoré cez dezinformácie a cudzím záujmom slúžiacu propagandu, pôsobia proti občanom.

Dezinformačné médiá sú každopádne problém, ktorého riešenie už bude asi hľadať, vzhľadom na vládnu krízu, až nová vláda. Nebude to jednoduché. Čiara medzi obmedzením škodlivého obsahu a obmedzením slobody slova je veľmi tenká.

Najjednoduchšie by bolo, keby si každý mohol hovoriť a písať čo chce…  to je tá skutočná demokracia. Sloboda slova bez ideovej korektnosti. Aj tie najhlúpejšie neomarxistické názory majú právo na to, aby zazneli vo verejnom diskurze.

Reálny problém, ktorý by nejako mal byť vyriešený, je zahraničné vlastníctvo médií. Médium nie je prasacia farma, kvôli dopadom na obyvateľov nie je jedno, či ho vlastní Slovák alebo Dán. Takisto zahraničné sociálne siete treba uzemniť, aby boli reálne žalovateľné v jednotlivých štátoch, odkiaľ majú svojich užívateľov.

O celom probléme zo zahraničia vlastnených médií by mala prebehnúť verejná diskusia, z ktorej by malo vzísť riešenie, ako s nimi naložiť.

Gustav Rakuz