Môj profil 
Predplatné
Vo svetle nových poznatkov, ktoré postupne vychádzajú na povrch, sa toto zahmlievanie skutočnej pravdy javí ako maximálne nemiestne a účelové. Prezentuje sa, že lietadlo č. 6526 nehavarovalo z dôvodu nejakých technických nedostatkov alebo nejakej bližšie nešpecifikovanej „slabiny s palivom“, ale z prozaického dôvodu chybne vyrátaného zbytkového paliva, ktoré by postačovalo na bezpečný dolet a pristátie na záložnom letisku. Zlyhanie kontroly množstva paliva v momente odklonu lietadla na vzdialenejšie záložné letisko spôsobilo, že stíhačke došlo palivo v momente, keď jej k bezpečnému pristátiu v Bratislave chýbalo ešte približne 60 km. Ako podotýkajú nezainteresovaní znalci, za takýchto okolností by sa havárii nevyhlo žiadne stíhacie lietadlo. V analogickej situácii by rovnako dopadli nielen ospevované F-16, ale aj najmodernejší „zázrak“ americkej techniky F-35.
Na celej veci je však zarážajúce niečo iné. Rozkaz k tragickému vzletu stíhačiek sa podľa všetkého nezrodil na Slovensku, ale v nemeckom centre vzdušných operácií v Uedeme (CAOC – Centrum kombinovaných vzdušných operácií), čo minister Gajdoš a liberálne médiá decentne obchádzajú ako nepodstatnú „maličkosť“, ktorú zrejme nie je žiaduce pred slovenskou verejnosťou zbytočne rozmazávať. Táto okolnosť sa zahmlieva frázami o „štandardnom výcvikovom lete podľa osnovy letovej prípravy“. Málokto z bežných smrteľníkov však tuší, že výsostné štátne znaky Slovenskej republiky na stíhačkách Mig-29 sú viac-menej iba formalitou a rozkazy k pravidelným vzletom ostrej pohotovosti (QRA – Quick Reaction Alert) prichádzajú zo zahraničia, konkrétne z nemeckého Uedemu.
Natíska sa teda otázka, prečo vlastne letectvo ozbrojených síl Slovenskej republiky ešte maľuje na vertikálne chvostové krídlo slovenský štátny znak? Nebolo by výstižnejšie, ak by na túžobne očakávané F-16 namaľovali rovno emblém NATO ? Veď aj zákulisné tlaky na prispôsobenie vojenských letísk Sliač a Kuchyňa potrebám US Air Force indikujú, že 14 stíhačiek F-16, za ktoré Slováci zaplatia Američanom astronomickú sumu 1,6 miliardy €, bude v skutočnosti niečo, čomu sa vo vojenskom žargóne zvykne hovoriť ako proxy, čiže zástupné ozbrojené sily hlavného hegemóna NATO, ktorý cez pavučinu operačných centier v Nemecku, Španielsku či Taliansku vydáva rozkazy na ostré nasadenie proxy jednotiek podľa jeho vlastných potrieb. Sú takéto ozbrojené sily ešte armádou suverénneho štátu?
Gabriel Gačko
