Dopyt po kvalifikovaných ľuďoch ostáva, firmy však zvyšujú mzdy opatrenejšie

Vývoj slovenského trhu práce sa podľa personálnych odborníkov dnes už nedá posudzovať len podľa celkových čísel nezamestnanosti. Dostupnosť vhodných kandidátov sa totiž líši podľa profesie či regiónu, pri nedostatkových odborníkoch tlak na odmeňovanie pretrváva. Kým firmy hľadajú rovnováhu medzi svojimi finančnými možnosťami a potrebou získať či udržať si kvalifikovaných ľudí, menia sa aj očakávania zamestnancov. Tie ovplyvňuje napríklad aj vývoj životných nákladov.

„Pri nedostatkových profesiách, napríklad v inžinieringu, údržbe, kvalite, IT alebo projektovom riadení, musia firmy často pristupovať k odmeňovaniu individuálne. Zároveň viac premýšľajú nad celou ponukou pracovných podmienok. Benefity môžu jej atraktivitu zvýšiť, dlhodobo však nenahradia mzdu, ktorá zaostáva za trhom,“ uviedol riaditeľ personálnych agentúr Grafton a Gi Group Martin Malo.

Rozdiely naprieč regiónmi

Prieskum ukázal rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Tie je vidieť v oficiálnych údajoch o priemernej mzde, ale aj v pracovných možnostiach. Bratislavský kraj sa vyznačuje vysokou koncentráciou pracovných príležitostí i silnou konkurenciou zamestnávateľov o ľudí. Zároveň je jediným krajom s nadpriemernou mzdou v rámci Slovenska.

Nitriansky a Žilinský kraj podľa prieskumu formuje najmä priemysel, automobilová výroba a dopyt po technických profesiách. Zistenia tiež ukázali, že kandidáti porovnajú miestne ponuky v regióne s možnosťami v Trnave či Bratislave. Košický kraj spája priemysel s IT a centrami zdieľaných služieb, v Prešovskom kraji zaváži istota práce, dopravné možnosti a dostupnosť lepšie platených príležitostí.

Dochádzanie

Významnú úlohu pri výbere zamestnania podľa odborníkov zohráva aj vzdialenosť pracoviska. Kandidáti pri bežných pozíciách sú ochotní dochádzať do práce približne 30 až 45 minút, niekedy aj menej. Za odbornými, technickými či manažérskymi miestami sú podľa prieskumu ochotní cestovať dlhšie, zodpovedať však tomu musí mzda, kariérna perspektíva či flexibilný pracovný režim.

„Najmä pri nižšie platených pozíciách môže dostupnosť pracoviska zavážiť takmer rovnako ako samotná mzda. Uchádzači si prepočítajú nielen náklady na dopravu, ale zvažujú aj čas, ktorý cestovaním stratia. Firma preto potrebuje rozumieť tomu, čo je pre ľudí v jej regióne reálne prijateľné a ktoré podmienky im umožnia ponuku prijať,“ vysvetlil Malo.

Fluktuácia

Prieskum ukázal, že najvyššia fluktuácia zamestnancov je vo výrobe, najmä na operátorských pozíciách. Časté výmeny pracovníkov však zažíva aj logistika, maloobchod či zákaznícky servis. Zamestnanci v týchto odvetviach podľa personalistov citlivejšie reagujú aj na menšie rozdiely v zárobku, zmenový režim, pracovné podmienky či vzdialenosť pracoviska.

Naopak, menej sa striedajú zamestnanci na odborných, technických, IT, finančných, právnych či manažérskych pozíciách. Odborníci vysvetlili, že ľudí na týchto pozíciách k zamestnávateľovi viac viažu možnosti odborného rozvoja, dlhodobá perspektíva aj vzájomný vzťah.

Rovnosť a transparentnosť odmeňovania

Dôležitou témou na pracovnom trhu je podľa personalistov aj rovnosť a transparentnosť v odmeňovaní. Najväčšiu pozornosť im podľa zistení personálnych agentúr venujú veľké medzinárodne spoločnosti, finančné inštitúcie, technologické firmy, centrá zdieľaných služieb a väčšie výrobné podniky zo zavedenými personálnymi procesmi. V menších lokálnych firmách podľa odborníkov ostáva odmeňovanie častejšie individuálne, tlak na zrozumiteľnejšie pravidlá však rastie aj tu.

„Pre dôveru zamestnancov je dôležité, aby vedeli, podľa čoho firma mzdy určuje a od čoho závisí ich ďalší rast. Zamestnávateľ, ktorý dokáže svoje rozhodnutia zrozumiteľne vysvetliť, má lepšie predpoklady predchádzať pocitu nespravodlivosti. Férovosť odmeňovania tak zohráva čoraz väčšiu úlohu aj pri stabilite tímov,“ uzavrel Malo.

Mzdový prieskum personálnych agentúr mapoval odmeňovanie na viac než 400 pracovných pozíciách v ôsmich kľúčových segmentoch ekonomiky vo všetkých krajoch Slovenska.