Čína, EÚ, USA – tri rozdielne prístupy k regulácii vývoja umelej inteligencie

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa po návrate do Bieleho domu zrušila časť bezpečnostných opatrení prijatých počas vlády Joea Bidena a sústredila sa na podporu rozvoja AI ako motora hospodárskeho rastu.

V posledných mesiacoch však rastú obavy z bezpečnostných rizík vrátane modelov schopných vykonávať pokročilé kybernetické útoky. Najväčšie americké spoločnosti preto koncom septembra podpísali s Bielym domom dohodu o nezávislých auditoch a posilnenom dohľade nad vývojom AI.

Čína medzitým zaviedla rozsiahly regulačný rámec vrátane pravidiel pre takzvaných AI spoločníkov. Nové predpisy zakazujú vytváranie digitálnych klonov skutočných osôb bez ich súhlasu a majú zabrániť vzniku emocionálnej závislosti používateľov od chatbotov. Prezident Si Ťin-pching vyzval na ďalšie posilňovanie kontroly, monitorovania a legislatívy v oblasti umelej inteligencie.

EÚ prijala v roku 2024 zákon o umelej inteligencii, ktorý označuje za najkomplexnejší regulačný rámec na svete. Niektoré ustanovenia týkajúce sa vysokorizikových systémov však boli po tlaku podnikateľského sektora odložené pre obavy, že by mohli oslabiť konkurencieschopnosť európskych firiem voči americkým a čínskym rivalom.

Brusel zároveň prijíma ďalšie opatrenia. ChatGPT sa v auguste stal prvým AI chatbotom podliehajúcim prísnejšej kontrole podľa európskych pravidiel pre digitálne služby. Európska komisia minulý mesiac navrhla nové požiadavky na ochranu detí pred AI chatbotmi a virtuálnymi spoločníkmi. Chatboty nesmú „simulovať medziľudské vzťahy spôsobom, ktorý vytvára emocionálnu závislosť“, uviedla EÚ po sérii samovrážd detí spojených s interakciami s takýmito asistentmi.