Pripomíname si sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412. Pre celú cirkev bol ustanovený pápežom Benediktom XIII. v roku 1727.

Mariánsky kult ako súčasť cyrilometodskej tradície Slovákov v spojení so siedmimi bolesťami Panny Márie, v ktorých slovenský ľud nachádzal v čase nepriazne útechu, sa stali pevným základom pre to, aby jej bola vyjadrená patričná úcta.

Sedem bolestí Matky Božej treba chápať predovšetkým ako symbol, pretože číslo sedem v biblickom ponímaní znamená plnosť. Prvou bolesťou, ktorú Panna Mária prežila, je proroctvo Simeona o meči, ktorý jej prebodne srdce, druhou jej útek spolu s Jozefom a malým Ježišom do Egypta, tretiu bolesť spôsobuje strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme, ďalej nasleduje stretnutie Márie s Ježišom počas krížovej cesty, piate utrpenie tvorí ukrižovanie a smrť Ježiša, šieste snímanie jeho tela z kríža a napokon siedmou bolesťou je uloženie Ježiša do hrobu.

Najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii na území Slovenska pochádza z polovice 13. storočia a nachádza sa v Trstíne-Hájičku pri Trnave. Ústredným miestom jej uctievania sa však stal Šaštín. Práve v tejto lokalite sa nachádza Bazilika Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je barokovým kláštorným komplexom postaveným v rokoch 1733 až 1762.

Kult uctievania Sedembolestnej Panny Márie je spojený s príbehom o grófke Angelike Bakičovej, ktorá sa ešte v roku 1564 na ceste v kočiari pohádala s manželom Imrichom Coborom, hradným pánom Šaštína. Ten ju z kočiara vykázal a grófka sa preto obrátila k Bolestnej Matke Božej, pričom prisľúbila, že na mieste, kde sa s manželom pohádala, nechá umiestniť na jej oslavu sošku. Konflikt medzi manželmi sa vyriešil a Angelika svoj prísľub splnila. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá stojí v Šaštíne dodnes. Práve vďaka tomu sa postupne rozšírila úcta k Sedembolestnej.

Písomnú žiadosť, aby sa Sedembolestná Panna Mária stala patrónkou Slovenska, sformulovali slovenskí biskupi na čele s Jánom Vojtaššákom. Duchovní predstavitelia poslali svoju prosbu priamo do Vatikánu pápežovi Piovi XI. Hlava katolíckej cirkvi povolila dekrétom “Celebre apud Slovachiae gentem” z 22. apríla 1927 používať invokáciu po litániách “Oroduj za nás, Matka Sedembolestná”, čím sa potvrdila tradícia Slovákov uctievať ako svoju patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu.

V novembri 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom “Quam pulchram” potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. O dva roky nato riadne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska. Sochu Sedembolestnej Panny Márie 1. júla 1995 korunoval pápež Ján Pavol II.

Každoročne sa tisícky pútnikov pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie schádzajú v Šaštíne na národnej púti.