Agentúra Focus spracovala pre Aktuality.sk prieskum volebných preferencií medzi mladými ľuďmi a medzi dôchodcami. Rozdiely medzi tým, ako by to vyzeralo, keby vo voľbách volili iba mladí, a tým, keby volili len dôchodcovia, je dramatický – vládna koalícia, ktorá by z volieb vzišla, by bola diametrálne odlišná (viď tu).

Keby volili iba mladí, voľby by s veľkým náskokom vyhralo Progresívne Slovensko (PS) pred Republikou a Hlasom-SD, ostatní by zbierali iba omrvinky. Naopak, ak by volili len dôchodcovia, voľby by drvivo, s takmer 35 percentami vyhral Smer-SSD, ďaleko vzadu by ostal Hlas a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ostatné strany by boli len do počtu.

Znamená to, že tu prebieha bezprostredný volebný zápas medzi dvomi protichodnými politickými generáciami. Je to zápas medzi svetonázorom, ktorý vznikol na základe desaťročí životných skúseností a svetonázorom, ktorý bol mladým ľuďom vštepený režimom pomocou školského a masmediálneho masírovania. Alebo ešte inak, je to zápas zdravého rozumu proti propagande.

Ten zápas je z princípu nerovný a neférový, pretože globalistická chobotnica do škôl a médií opačný názor nepustí a úcta k šedinám a k múdrosti predkov sa už dávno považuje za čosi predpotopné, až smiešne. Popritom tu však sú naviac ešte aj ďalšie skutočnosti, ktoré férovosť súboja uvedených, principiálne odlišných svetonázorových platforiem, ešte viac narúšajú.

Jednou z nich je čosi, čo môžeme pracovne nazvať ukradnutou straníckou identitou. Strany reprezentujúce nejakú myšlienku, ktorú majú uvedenú dokonca vo svojom názve, prirodzene pútajú voličov stotožňujúcich sa s tou myšlienkou. Avšak stáva sa, že si takú stranu pre seba ukoristia ľudia, ktorí tú myšlienku nezdieľajú a tú stranu ťahajú kamsi inam – oportunisti, ktorí potom s globalistami zobchodujú, vybártrujú, vytunelujú a dehonestujú všetko, čo na tej značke má nejakú hodnotu: jej meno, tradíciu aj myšlienky.

Voliči takýchto strán sú v podstate rukojemníkmi. Tí dobrí ľudia volia svoju vyvolenú stranu v presvedčení, že dávajú hlas myšlienke, ktorej najviac veria, a nevedia, že ho v skutočnosti dajú molochovi.

Takýto mechanizmus sa týka vo väčšej či menšej miere mnohých strán, avšak v tohtoročnom predvolebnom boji tu je jeden obzvlášť odpudivý prípad, na ktorý treba upozorniť.

Dnes už je jasné, že ak po jesenných parlamentných voľbách vznikne nová koalícia a nová vláda, tak to môže byť buď zoskupenie, ktoré dá dohromady Smer-SSD, alebo to bude spojenie, ktorého základom budú progresívci z PS. A je verejným tajomstvom, že v tom druhom prípade súčasné vedenie KDH je pripravené vstúpiť do takej koalície.

Vráťme sa však k spomenutému prieskumu. KDH by volilo len 2,7 percenta mladých, zato až 11,2 percenta dôchodcov. Dá sa teda povedať, že voliči KDH sú vo veľkej miere starší ľudia, ktorí progresívcov a ich agendu odmietajú.

Potvrdil to aj nedávny prieskum agentúry Ipsos, ktorý vypracovala pre Denník N (viď tu), z ktorého okrem iného vyplynulo, že iba 21 (!) percent voličov KDH by súhlasilo s koaličným partnerstvom s PS, a naopak, až 67 percent voličov KDH považuje partnerstvo s PS za neprijateľné.

Je to absolútne logické, pretože agenda PS je v tom najpriamejšom rozpore so všetkým kresťanským a konzervatívnym, čo by malo KDH reprezentovať. Veď ako už názov hovorí, KDH majú byť kresťania, ktorí sa hlásia k demokracii, teda k princípu, že platí hlas väčšiny, v tomto prípade konzervatívny a kresťanský hlas členskej základne.

Vedenie KDH odmieta jasne deklarovať, s kým je ochotné ísť po voľbách do koalície, z mnohých náznakov a z rôznych zdrojov sa však dá pomerne zreteľne usudzovať, že s KDH sa v takejto koalícii ráta.

Ak by sa to naozaj stalo, ak by sa KDH k takejto extrémistickej antikristovej spoločnosti pridalo, bolo by to nielen pošliapanie všetkých hodnôt, ku ktorým sa KDH oficiálne hlási, ale aj ignorovanie vôle členskej a voličskej základne hnutia. Povedzme to rovno: bolo by to oklamanie, podvedenie ľudí, ktorí značke KDH veria.

Bol by to dôkaz toho, o čom sa medzi niekdajšími podporovateľmi KDH šušká: že súčasné vedenie KDH je čosi ako kukučkino vajce vložené do jedného z najsilnejších tradičných slovenských politických subjektov, aby zabezpečilo „odkanalizovanie“ časti konzervatívnych slovenských hlasov na opačný politický breh, než je ten, na ktorý prirodzene patria.

A vlastne, nie je to len o pomerne novom vedení KDH s Milanom Majerským; hovorí sa o tom vlastne už desaťročia. Verejnosť má ešte v pomerne čerstvej pamäti časy, keď šéfom hnutia bol politický dobrodruh Alojz Hlina, ktorý je všeličím iným, len nie dôstojným predstaviteľom hnutia, ktoré sa chce nazývať kresťanské a ešte k tomu aj demokratické.

Ak by to vedenie KDH myslelo s demokraciou a kresťanskými hodnotami vážne, tak by jasne deklarovalo, že so sodomistami pripravujúcimi pre Európu novú antikresťanskú totalitu v žiadnom prípade do partnerstva nepôjdu.

Ak vedenie KDH tento krok neurobí a naopak, bude aj naďalej mlčať a tak udržiavať verejnosť v presvedčení, že do koalície s PS pôjdu, tak by si mal každý skutočný kresťan uvedomiť, že v takom prípade jeho hlas vo voľbách pre KDH bude hlasom pre vládu protikresťanských a protislovenských síl. Nie je ťažké si predstaviť, čo by Šimečka a spol. asi chceli so Slovenskom urobiť, keby ho dostali na štyri roky do pazúrov. Čo by sa asi dialo v oblasti výchovy, vzdelávania, legislatívy…

Aj menej „hodnotové“ strany už pred niekoľkými mesiacmi jasne vyjadrili svoj názor na to, s akými politickými silami sú ochotné nadviazať spoluprácu, a ktoré na druhej strane principiálne vylučujú pre hlboký hodnotový či programový nesúlad. KDH to neurobilo, odmietlo poskytnúť v tomto smere akúkoľvek informáciu. Ale aj to môže niekto vnímať ako jasnú správu. Tú o kukučkinom vajci v kresťanskodemokratickom hniezde.

Prečítajte si tiež:

Nový volebný model bez účasti OĽaNO a SaS v parlamente. KDH balansuje na hranici. Ficovi sa otvára cesta k moci

Studená vojna na Slovensku bude pokračovať. Hrnko poukazuje na KDH