Príkaz znel jasne: Muž s koženou brašňou (Fico) nesmie prejsť!

Ako sa zbaviť Fica? To je otázka, ktorá momentálne (asi najviac) trápi Progresívne Slovensko. Namiesto aktívneho tvorenia kvalitného, podrobne rozpracovaného predvolebného programu (zatiaľ sú to len také všeobecné tézy), kedy by potencionálnym voličom ukázali svoju tvorivosť i fortieľ, ktorý by viedol k vyvedeniu Slovenska z marazmu, chcú dať progresívci (spolu s ďalšími) hlavy dokopy a vyhútať plán, ako („záškodníkovi”) Ficovi znemožniť návrat za vládny stolec.

„Či uvažujeme o tom ako sa zbaviť Roberta Fica? Všetci by sme mali uvažovať,” odvetil Šimečka na priamu novinársku otázku. „Ako nedopustiť aby sa vrátil,” doplnil.  Šéf progresívcov si myslí že najlepšia vláda by bola bez Smeru- SD, Hlasu i „fašistov”, pričom poukázal na nutnú spoluprácu strán: „Všetky proeurópske a prodemokratické strany, ktoré to myslia so Slovenskom dobre.” Šimečka vidí dokonca v návrate Fica až „civilizačné ohrozenie.”

„Nebezpečenstvu” v podobe návratu R. Fica chce zabrániť aj člen Občiansko- demokratickej platformy J. Budaj. Ten zase vidí nádej v dočasne poverenom premiérovi.

„Eduard Heger má predpoklady, aby z toho, čo tu na scéne pravica vie ponúknuť, vytvoril pravostredový subjekt alebo skupinu strán, ktoré zastavia nebezpečie návratu Roberta Fica,” uviedol Budaj.

Formovanie širokej voľnej koalície „AntiFico” doplňajú: SaS, Za ľudí, KDH, Modrá koalícia, OĽANO, SME RODINA, Jablko a Dzurinda.

Situácia okolo Fica začína pripomínať organizovanú akciu proti Mečiarovi v roku 1998, kedy sa takzvané demokratické sily spojili (aj vďaka výdatnej finančnej podpore) istej krajiny, ktorá účelovo premaľovala Slovensko na čiernu dieru na zemepisnej mape z dôvodu, aby sa vtedajší dvojnásobný premiér za žiadnu cenu nedostal opäť k moci (energetické podniky totiž boli ešte v tej dobe stále vo vlastníctve štátu).

V prípade filmu Pelíšky sa nevinnou obeťou jasného rozkazu proti „narušiteľovi” stal poštár. V súčasnosti by sa obeťou tohto príkazu v rámci geostrategického boja cudzích mocností o budúcu zahraničnú politiku Slovenska (vojna na Ukrajine), ale i boja viacerých domácich politických aktérov nemuseli stať len „slobodné voľby”, ale cielenými dávkami zo samopalu by mohla byť s vysokou pravdepodobnosťou v rámci predvolebného boja pokropená i samotná demokracia. A strieľať budú po nej práve tí, ktorí o demokracii tárajú na každom rohu.