Pri Bachmute Rusi ustupujú. Vrátia sa wagnerovci na front?

Sladkov je jedným z tých vojnových spravodajcov, ktorí predtým aktívne propagovali Wagner a podporovali Prigožinove nájazdy na ruské ministerstvo obrany.

Po krachu vzbury sa v sieti Prigožinových telegramových kanálov a blogerov začal určitý zmätok a kolísanie. Niektorí jej členovia vzburu odsúdili, iní zostali neutrálni podľa zásady “naši aj vaši”, ale mnohí naďalej “pritápali” za Prigožina a PMC Wagner, hoci žiara “zrady” vo všeobecnosti v ruských vojenských telegramových kanáloch citeľne poklesla.

Problémy ruskej armády pri Bachmute (bez ohľadu na to, či sa Rusi z Kleščejevky stiahli, alebo nie, situácia tam pre nich nie je jednoduchá) však poslúžili ako nový zdroj inšpirácie pre Prigožinovu sieť.

A už po Sladkovovi sa objavili ďalšie publikácie na tému “pri Bachmute sú problémy, ale wagnerovci tam nie sú a nie je jasné, ako teraz zachrániť situáciu bez nich”.

Už sme písali, že napriek deklarovaným dohodám o obmedzení povstania zo strany Prigožina, s následným odsunom jeho aj jadra wagnerovcov do Bieloruska, s faktickým ukončením činnosti PMC na území Ruska a na frontoch na Ukrajine (okrem zmlúv wagnerovcov s ruskými orgánmi činnými v trestnom konaní), je v skutočnosti budúcnosť wagnerovcov nejasná. Súdiac podľa Lukašenkových vyhlásení sa žoldnieri do Bieloruska neponáhľajú. Wagnerovci naďalej zotrvávajú v “tylových táboroch” v Luhanskej oblasti. V Bielorusku nemajú vôbec čo robiť, vzhľadom na to, že Lukašenko sa im nechystá platiť. Útok z Bieloruska na Kyjev alebo západnú Ukrajinu zo strany relatívne malého počtu žoldnierov, ktorí zostali v PMC, nemá zmysel. Pokračovanie v podnikaní v Afrike a iných krajinách po povstaní je problematické a v každom prípade tam nie sú také peniaze ako vo vojne na Ukrajine. Takže jedinou možnosťou, ktorá zostáva, je nejakým spôsobom sa vrátiť na front. A Prigožin to už dokonca oznámil.

Ale súdiac podľa nálad ruskej vlády, kde Prigožina priamo označujú za zradcu a federálne televízne kanály ho porovnávajú s Vlasovom a Mazepom, sa nezdá, že by sa Kremeľ hodlal opäť uchýliť k službám PMC.

Preto akékoľvek problémy ruskej armády pri Bachmute využije Prigožinova sieť na spustenie kampane “vrátiť wagnerovcov k Bachmutu”. A ak sa tak nestane a veci sa tam (alebo v iných častiach frontu) budú vyvíjať pre Ruskú federáciu veľmi zle, potom je možné, že “wagnerovci” môžu vyvolať nové povstanie pod heslom “my sme obsadili Bachmut a Šojgu sa ho vzdal”. A Prigožinova mediálna sieť, ako vidíme, už na to začína pripravovať pôdu.

Je možné, že podobnú možnosť majú na mysli aj ukrajinskí velitelia. Už dávno sa hovorí, že Bachmut nemá strategický význam ani pre Ukrajinu, ani pre Rusko, pretože je ťažké odtiaľ rozvinúť ďalšiu ofenzívu (aj v prípade dobytia mesta). Preto veľké úsilie, ktoré teraz AFU vynakladá v tomto smere, vyvoláva otázky – prečo plytvať silami na Bachmut, namiesto toho, aby sa sústredili na juh, kde by prielom frontu mohol byť prelomom pre priebeh celej vojny.

Ak sa však na boj o Bachmut pozrieme nielen z vojenského, ale aj z informačného a politického hľadiska, má zmysel. Vrátane vyvolania nových otrasov vo vnútri Ruska. Súdiac podľa prebudenej aktivity Prigožinovej siete, pravdepodobnosť toho nie je nulová.

Informácia k 15:00 stredoeurópskeho času:

Miestne zdroje naznačujú, že ukrajinská armáda už bola vybitá z pevnosti na kopci západne od Kleščejevky. Zapojili sa do nej lietadlá a zálohy (5. divízna výsadková brigáda)

Rusi si teda môžu nateraz vydýchnuť. Strata tejto pozície by mala veľmi výrazné negatívne dôsledky.

16:25 stredoeurópskeho času:

Vojenský spravodajca Alexandr Sladkov poprel sám seba a priznal, že sa mýlil: Kleščejevka je pod kontrolou ruských ozbrojených síl

“Áno, Kleščejevka je naša. Urobil som chybu, keď som súdil podľa svojich dodatočných zdrojov. Priznávam to. O jeden zdroj menej, ktorému som vážne veril. Do kelu aj s takým zdrojom. Zodpovednosť za informáciu je stále moja. Pri najbližšej príležitosti sa pôjdem pozrieť, ako sa veci majú,” napísal.