Prezident vetoval zákon o rokovacom poriadku, vidí neprimeraný tlak väčšiny

Bratislava 10. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Široko diskutovaná novela Rokovacieho poriadku NR SR, ktorú koncom októbra schválili koaliční poslanci napriek protestom opozície, sa vráti do parlamentu. Prezident Andrej Kiska totiž právnu normu vetoval ako celok s odôvodnením, že môže byť neprimeraným tlakom väčšiny. Tento postup znamená, že v novele už nemožno vykonávať žiadne zmeny a parlament ju buď minimálne 76 hlasmi schváli v pôvodnom znení, alebo právna norma neprejde.

“Prezident považuje otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna Národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Zároveň však pochybuje, či je možné efektívne nariadiť prostredníctvom zákona to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov,” uviedla Kancelária prezidenta SR.

Hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona zároveň upozorňuje, že postup, aký zvolili predkladatelia novely pred a počas jej prijímania, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. A teda aj zásahom do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu.

V demokratickej spoločnosti je podľa Andreja Kisku prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany. “Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom,” povedal prezident.

Kiska je zároveň presvedčený, že súčasná právna úprava obsahuje dostatočné mechanizmy na zabezpečenie efektívneho fungovania národnej rady a že schválená novela pripúšťa už šikanózne riadenie schôdzí pléna parlamentu. Prezident vo svojom rozhodnutí poukazuje aj na legislatívno-technické nedostatky schválenej novely vrátane nejednoznačnosti terminológie. Napríklad pri opakovanom hlasovaní o procedurálnom návrhu v tej istej veci, pri prerokúvaní návrhu uchádzačov o miesta kandidátov na sudcov Ústavného súdu v ústavnoprávnom výbore parlamentu.

Novela rokovacieho poriadku mala zabezpečiť, aby transparenty, letáky aj zvukovo-obrazové prezentácie zmizli z rokovacej sály. Poslanci, podpredsedovia parlamentu a ministri majú mať na svoje vystúpenia k návrhom obmedzený čas, prezident SR, predseda NR SR a premiér nie. Šéf parlamentu má dostať právo iniciovať disciplinárne konanie voči “neposlušným” poslancom.