Prezident prijal generálneho tajomníka NATO. Padli jasné vyjadrenia k rokovaniam s Ukrajinou

Ako Pellegrini v úvode uviedol, Slovensko je a bude zodpovedným členským štátom NATO a nemá nijaký záujem meniť svoje medzinárodné ukotvenie. Prezident podotkol, že sa geopolitická bezpečnostná situácia dynamicky mení.

„Našou reakciou, minimálne v Európe, nemá byť nejaké lamentovanie alebo sťažovanie sa. Ale my, členské krajiny NATO a EÚ musíme aktívne konať. Prichádzať s vlastnými postojmi a návrhmi na riešenie situácie a nie sa sťažovať, či niekde sme, alebo nie sme za stolom, alebo či budeme, alebo nebudeme spolurozhodovať o budúcnosti aj nášho suseda,“ vyhlásil Pellegrini.

Pellegrini uviedol, že s Ruttem diskutovali aj o otázke potreby zvýšených výdavkov na obranu. „Treba si priznať, a priznáva to aj SR, že sme naše ozbrojené sily budovali do mierových časov. Že sme ich budovali spôsobom, ako keby už nikdy žiadna vojna na našom kontinente nemala byť. A tak, žiaľ, dnes vyzerá aj kondícia a stav ozbrojených síl európskych krajín. Vojna nám v plnej nahote ukázala, že naše ozbrojené sily na európskom kontinente nie sú vôbec pripravené čeliť prípadnej hrozbe,“ uviedol Pellegrini a uznal, že je preto namieste otázka o potrebe navýšenia zdrojov financovanie na vyzbrojenie armád krajín NATO.

Prezident doplnil, že síce platí, že v prípade napadnutia členskej krajiny NATO prídu ostatné krajiny na pomoc, no pripomenul, že členské štáty majú byť schopné najprv vlastnými kapacitami odvrátiť hrozbu. Preto je podľa Pellegriniho dôležité, aby malo Slovensko ozbrojené sily, ktoré sú schopné zabrániť akémukoľvek tlaku. Pre Slovensko bude podľa slov prezidenta dôležité, aké tempo bude navrhovať NATO, ak ide o navýšenie výdavkov na obranu, a aký tlak to bude vytvárať na financie Slovenska. Dôležitá bude podľa neho aj otázka, čo sa bude a nebude započítavať do výdavkov na obranu.

Pokiaľ ide o vojnový konflikt na Ukrajine, prezident Pellegrini pripomenul, že Slovensko je zástancom riešenia trvalo udržateľného mieru. „Nie je v záujme SR dosiahnuť prímerie na určitý čas, aby sa preskupili zdroje, aby sa krajiny pozviechali, a potom aby sme o niekoľko rokov boli svedkami vojenského konfliktu,“ uviedol prezident a súčasne uviedol, že je podľa neho predčasné hovoriť o tom, že nejaké armády európskych krajín budú umiestnené na Ukrajine. Podľa nášho názoru je predčasné hovoriť o tom, že nejaké armády alebo vojaci európskych armád niektorých krajín by mali byť umiestnené na Ukrajine, pretože nie sú ešte dohodnuté podmienky mieru a nie sú jasné ani garancie jeho udržateľnosti.

Podľa Pellegriniho je logické, že o mieri začali rokovať dve veľmoci, ktoré na to majú aj diplomatickú silu, aby nastavili budúce rámce vyjednávania. „Samozrejme, že súčasťou týchto diskusií musí byť Ukrajina ako krajina, ktorej sa vojnový konflikt týka. Ale som presvedčený, že sebavedomým správaním EÚ, s vlastnými návrhmi, ako prispieť k udržateľnosti mieru a zabráneniu ďalšieho vojnového konfliktu, musí byť za rokovacím stolom aj EÚ. Ale nie formou čakania, či ju niekto pozve, ale svojou vlastnou iniciatívou,“ vyhlásil prezident Pellegrini s tým, že ak tak EÚ konať nebude, mier sa dohodne bez EÚ.

Šéf aliancie počas návštevy Slovenska: Potrebujeme podporu USA

Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Mark Rutte vo štvrtok povedal, že akékoľvek európske bezpečnostné záruky pre Ukrajinu v rámci potenciálnej mierovej dohody s Ruskom budú musieť byť podporené Spojenými štátmi.

„Silné bezpečnostné záruky, ak ich poskytnú európske krajiny, potrebujú podporu zo strany Spojených štátov, nie ‚topánky na zemi‘, ale naďalej potrebujeme vo všeobecnosti podporu z USA, aby sme sa uistili, že odstrašenie existuje,“ povedal Rutte počas návštevy Slovenska.

Európski podporovatelia Kyjeva sa snažia prísť s plánom po tom, čo americký prezident Donald Trump „podkopal“ spojencov Washingtonu tým, že začal s Moskvou úsilie o ukončenie vojny.

Británia uviedla, že v prípade potreby môže rozmiestniť svoje jednotky na Ukrajine, aby sa zabezpečilo, že akýkoľvek mier bude trvalý. Trvá však na tom, že USA by museli poskytnúť akúsi „zástenu“. Britské médiá informovali, že Británia a Francúzsko pracujú na návrhu vyslať na Ukrajinu 30-tisícové „zabezpečovacie sily“, ak sa Washington zaviaže poskytnúť vzdušné krytie so sídlom v susednej krajine.

Rutte neuviedol žiadne podrobnosti o pripravovaných plánoch, ale povedal, že Spojené štáty majú „určité schopnosti… potrebné na to, aby dokázali pomôcť európskym krajinám.“

Ukrajina trvá na tom, že v rámci akejkoľvek dohody potrebuje záruky, ktoré by zabezpečili, že Rusko nebude schopné znovu sa vyzbrojiť a zaútočiť. „Je životne dôležité, aby akákoľvek dosiahnutá dohoda priniesla trvalý mier, aby sa Rusko už nikdy nepokúsilo zabrať ďalší kilometer štvorcový ukrajinskej pôdy,“ povedal Rutte.

„Aj keď je toho ešte veľa, o čom treba rozhodnúť, niet pochýb o tom, že Európa musí zohrať zásadnú úlohu pri zabezpečovaní mieru na Ukrajine.“