Prezident navrhol, aby Ústavný súd počkal na rozhodnutie Benátskej komisie, nerešpektuje pritom nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky

Bratislava 10. marca 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Ústavný súd (ÚS) SR by nemal verejne pojednávať o sťažnosti nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov skôr, ako Benátska komisia prijme stanovisko k tejto otázke. S takýmto návrhom sa naň obrátil prezident SR Andrej Kiska. Návrh je obsahom jeho písomného podania na ÚS z 2. marca, ktorý dnes zverejnilo tlačové oddelenie prezidentskej kancelárie

Kiska v podaní pripomína, že Európsku komisiu pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátsku komisiu) požiadal 8. decembra 2016 o stanovisko vo veci nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. Prijatie stanoviska možno očakávať na marcovom plenárnom zasadnutí výboru, informuje. „Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Ústavný súd nariadil verejné ústne pojednávanie v tejto veci až po doručení uvedeného stanoviska Benátskej komisie,“ píše hlava štátu v podaní.

Stanoviská Benátskej komisie nie sú pre slovenský právny poriadok žiadnym spôsobom záväzne. Naopak, Ústavný súd už vydal v danej veci dve rozhodnutia, ktoré Kiskovi ukladajú povinnosť vymenovať sudcov. Kiska svojim postojom, keď sa obracia na cudzie orgány a nerešpektuje rozhodnutia najvyššieho súdneho orgánu Slovenskej republiky, rozvracia právny systém štátu.

Podaním sa prezident vyjadruje vo veci sťažností nevymenovaných kandidátov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu, Miroslava Ďuriša, Jany Laššákovej a Jána Bernáta. ÚS prijal ich sťažnosti na ďalšie konanie a rozhodol o ich spojení do spoločného konania. S tým Kiska nesúhlasí. Dal preto procesný návrh, aby sa o sťažnosti Laššákovej a o sťažnosti Bernáta rozhodovalo samostatne.

Kiska je presvedčený, že konania spolu skutkovo nesúvisia. Laššáková bola zvolená za kandidátku spolu s Mojmírom Mamojkom na miesto, ktoré sa uvoľnilo uplynutím funkčného obdobia sudcu Ľubomíra Dobríka a nebola v minulosti účastníčkou konania na ÚS, ako zvyšní sťažovatelia Fulcová, Sopoliga a Ďuriš. To nebol ani Bernát, ten navyše v minulosti proti rozhodnutiu prezidenta o jeho nevymenovaní nenamietal, a to sa stalo právoplatným, argumentuje hlava štátu.

Prezident ÚS navrhuje, aby nevyhovel ani jednej zo sťažností nevymenovaných kandidátov, pričom uvádza dôvody. ÚS napríklad navrhuje, aby sa sústredil na preverenie toho, či kandidáti Fulcová, Sopoliga a Ďuriš spĺňajú podmienku minimálne 15-ročnej právnickej praxe.

„Ani u jedného z týchto kandidátov nebolo 15 rokov činnosti v právnickom povolaní vyplnených takou odbornou prípravou a profesionálnou praxou, ktoré by dovolili záver o ich pripravenosti, spôsobilosti a teda aj vhodnosti zastávať funkciu sudcu ÚS so zreteľom na sľub sudcu ÚS a na okolnosť, že ÚS je najvýznamnejším vnútroštátnym súdom v SR,“ skonštatoval Kiska.

Trinásťčlenné plénum ÚS je nekompletné po tom, ako prezident odmietol vymenovať sudcov na celkovo tri uvoľnené miesta. Odmietnutí kandidáti, ktorých v minulom volebnom období schválila Národná rada SR, podľa neho nespĺňali nároky spojené s takýmto postom. Došlo k sporom o to, či na takýto postup mal oporu v ústave, pričom ÚS rozhodol, že prezident porušil práva sťažujúcich sa kandidátov. Kiska označil rozhodnutia ÚS ako vnútorne rozporné. ÚS v súčasnosti rozhoduje o ďalšej sťažnosti odmietnutých kandidátov.

Sudca najvyššieho súdu Štefan Harabin za nevymenovaním sudcov ústavného súdu vidí inú Kiskovu motiváciu. Podľa neho Kiska opodstatnene očakáva obžalobu parlamentu za vlastizradu a v prípade, že by bol ústavný súd plne obsadený mohol by túto obžalobu schváliť.

Video si môžete pozrieť tu: