Prerokované body, ktoré schválila vláda na svojej 122. schôdzi

„Pôvodný model ochrany a obrany prvkov kritickej infraštruktúry sa zameriaval skôr na statické a reaktívne opatrenia po vzniku udalosti. Nová stratégia prechádza od pasívneho modelu ochrany k dynamickému a proaktívnemu systému, založenému na hodnotení rizík, prevencii a reziliencii. Nová legislatíva v podobe zákona o kritickej infraštruktúre vyžaduje pravidelné hodnotenie rizík kritickými subjektmi. Cieľom je pochopiť najväčšie hrozby a zmierniť ich riziko, ako aj dôsledky,“ uviedlo ministerstvo v materiáli.

Štát by mal podľa materiálu vytvoriť dynamický systém s jasnými postupmi pre rôzne typy hrozieb. „To zahŕňa aj lepšiu koordináciu medzi štátnymi orgánmi a kritickými subjektami,“ podotklo ministerstvo v dokumente. Z materiálu vyplývajú úlohy nielen pre rezort vnútra, ale aj pre ministerstvá hospodárstva, dopravy, zdravotníctva či financií.

Schválili kandidátov na sudcu ESĽP za SR

Kandidátmi na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) za SR sú Katarína Roskoványi, Branislav Jablonka a Ondrej Laciak. Návrh kandidatúry, ktorú predložila Súdna rada SR, v piatok schválila vláda.

Predtým, ako budú kandidátne listiny predložené Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy, budú predložené Poradnému panelu pre výber kandidátov na voľby za sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva tak, aby mohol poskytnúť stanovisko o tom, či kandidáti na zozname spĺňajú požiadavky stanovené Európskym dohovorom o ľudských právach.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) po rokovaní vlády zdôraznil význam zastúpenia v rámci ESĽP, nechce špekulovať, či hrozí riziko, že príslušné európske orgány kandidatúru odmietnu. Mieni, že nominácia, ktorú schválila vláda, je kvalitná. „Za mňa ju vnímam veľmi pozitívne,“ dodal.

Mandát súčasnej sudkyne za SR pri ESĽP so sídlom v Štrasburgu Alene Poláčkovej uplynul 28. decembra 2024. Sudkyňa vo funkcii zotrvala do 31. augusta 2025.

Zmeny úhrad zdravotných poisťovní pre pohotovostné ambulancie

Výška úhrad pre ambulancie pohotovostných služieb z prostriedkov verejného zdravotného poistenia sa upraví. Cieľom je zabezpečiť primerané finančné krytie ekonomicky oprávnených nákladov u týchto poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zmeny prinesie nariadenie vlády, ktoré kabinet schválil na piatkovom rokovaní.

„Navrhovaným nariadením sa upravuje maximálna výška úhrady za jeden bod zdravotného výkonu a maximálna výška úhrady na jedného poistenca verejného zdravotného poistenia mesačne pre ambulancie zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Upravuje sa výška mesačnej paušálnej úhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulancii pevnej ambulantnej pohotovostnej služby na jednu ambulanciu,“ priblížilo Ministerstvo zdravotníctva SR ako predkladateľ návrhu.

Zároveň ozrejmilo, že návrhom reaguje na schválenie zmien, ktoré mali priamy vplyv na zvýšenie nákladov ambulancií pohotovostnej služby. Úprava úhrad má podľa rezortu zabezpečiť primerané krytie týchto nákladov a prispieť tak k zlepšeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti v tomto segmente.

Nariadenie vlády nadobúda účinnosť 15. januára.

Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR

Vláda na piatkovom rokovaní schválila ďalší Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR, tzv. NEHAP VI. Jeho hlavným cieľom je minimalizovať riziká, pochádzajúce zo životného prostredia, ktoré môžu poškodzovať a ohrozovať zdravie ľudí. Zabezpečiť sa to má prostredníctvom návrhu aktivít rozpracovaných pre relevantné rezorty.

Materiál zahŕňa opatrenia zamerané na zlepšenie monitoringu i kvality ovzdušia, zvyšovanie povedomia o jeho znečistení a prioritou je aj aktualizácia národného programu znižovania emisií. Opatrenia sa týkajú aj zaistenia prístupu k bezpečnej pitnej vode, sanitácii a hygiene vo všetkých oblastiach s podporou integrovaného riadenia vodných zdrojov. Medzi ďalšie plánované aktivity patrí napríklad aj minimalizácia nepriaznivých účinkov chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie, monitoring rizikových chemikálií a látok v potravinách a predmetoch či zavedenie a využívanie ľudského biomonitorovania.

Prioritami sú aj predchádzanie a odstraňovanie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie a zdravie, nákladov a nerovností súvisiacich s odpadovým hospodárstvom a kontaminovanými lokalitami smerom k odstráneniu nekontrolovaného a nezákonného zneškodňovania a obchodovania s odpadmi a riadneho nakladania s odpadmi a kontaminovanými lokalitami. Medzi návrhy opatrení patria aj pravidelné kampane zamerané na prevenciu infekčných ochorení, sledovanie vývoja chorobnosti na vybrané ochorenia, zvyšovanie povedomia o zmene klímy a s tým súvisiacimi rizikami či podporné opatrenia na zmiernenie zmeny klímy. Taktiež začlenenie ochrany prírody a biodiverzity do politík v oblasti životného prostredia a zdravia.

Materiál zahŕňa aj aktivity zamerané na podporu zdravších, odolnejších a udržateľných miest a regiónov či zdravej, bezpečnej, ekologickej a inkluzívnej mobility a dopravy pre všetkých, prechod na dopravné systémy s nulovými emisiami či vytvorenie podmienok pre plánovanie bezpečnej pešej a cyklistickej infraštruktúry. Rovnako napríklad aj aktivity zamerané na podporu pravidelnej pohybovej aktivity detí a mládeže v školskom prostredí.

NEHAP VI aktualizuje národné priority v oblasti životného prostredia a zdravia, ktoré vychádzajú z Budapeštianskej deklarácie, ktorá bola podpísaná na Ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví, ktorá sa uskutočnila v júli 2023 v Budapešti.

„Kvalita životného prostredia je neoddeliteľne spojená so zdravím obyvateľov, a to nielen na globálnej, ale aj na národnej úrovni. Slovensko, ako súčasť Európskej únie, čelí viacerým environmentálnym výzvam, ktoré majú priamy dopad na zdravie jeho obyvateľov. Problematika znečistenia ovzdušia, kvality vody, pôdy a vplyv klimatických zmien sa stáva stále aktuálnejšou, preto je dôležité hľadať riešenia na zlepšenie týchto oblastí. K tomu slúži aj participácia Slovenska na rôznych medzinárodných fórach,“ ozrejmilo Ministerstvo zdravotníctva SR.

Finančné prostriedky na pokrytie aktivít NEHAP VI. budú čerpané zo štátneho rozpočtu v rámci kapitol jednotlivých rezortov a z prostriedkov EÚ.