Premiér trvá na tom, že vláda ani samosprávy nemusia mať vyrovnané rozpočty

Verejný dlh SR už dlhšie prekračuje najvyššie pásma dlhovej brzdy. Jednou z najprísnejších sankcií je povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet na ďalší rok, rovnakú povinnosť majú v tomto prípade aj samosprávy. Zákon však zároveň obsahuje viaceré výnimky z týchto sankcií.

„My sme samosprávam už oficiálne povedali, že nemusia robiť vyrovnané rozpočty. Naďalej sa opierame o tú výnimku, ak má štát výdavky viac ako 3 % na záväzky vyplývajúce z našich členstiev v medzinárodných organizáciách, tak sa nevzťahuje povinnosť mať vyrovnaný rozpočet,“ konštatoval predseda vlády na tlačovej konferencii v Prešove.

Nemyslí si, že samosprávy potrebujú nejakú ďalšiu záruku na to, aby nemuseli zostavovať vyrovnané rozpočty. Zdôraznil, že údaj o výdavkoch prekračujúcich 3 % HDP oficiálne zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. „My sme čakali na vyjadrenie úradu, úrad to zverejnil. A my teda berieme, že platí zákon a tento zákon teraz umožňuje aj vláde, aj samosprávam, aby išli do rozpočtov tak, ako obyčajne, teda so schodkami,“ doplnil Fico.

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) s takýmto prístupom nesúhlasí a vláda podľa neho vedome porušuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Samosprávy sa dostávajú do problémov, pretože kabinet nevie vyriešiť túto situáciu.

„Teraz ako keby zlodej hovoril, môžeš kradnúť aj ty, je to v poriadku. Analogicky hovorí samosprávam premiér Fico, že vlastne aj oni nech porušujú ústavný zákon, lebo to je v poriadku a vymyslel si klauzulu o tých 3 %, ktorá je neplatná… Ústavný súd hovorí, že tento argument neplatí a že takýto dôvod nemôžu použiť, pretože si ho buď zle vyložili, alebo ho iniciatívne dezinterpretujú, aby mali výhovorku,“ zhodnotil poslanec Národnej rady (NR) SR Štefan Kišš (PS).

Skutočným riešením by podľa neho bola novelizácia a modernizácia dlhovej brzdy, ktorá by prispôsobila tento dôležitý zákon súčasným podmienkam. „No len o tomto sme od Roberta Fica nepočuli ani vetu,“ dodal Kišš.

Predstavitelia samosprávnych združení dlhodobo deklarujú, že potrebujú konkrétne usmernenia Ministerstva financií (MF) SR k príprave rozpočtov na budúci rok a nestačia im politické vyjadrenia k plneniu pravidiel dlhovej brzdy. Zároveň presadzujú, aby boli samosprávy úplne vyňaté zo sankčných mechanizmov ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, keďže vysoké zadlženie SR nespôsobili a majú vlastné prísne pravidlá hospodárenia.

ÚMS: Premiérove slová k reforme verejnej správy negujú princíp fungovania štátu

Tvrdiť, že reformu verejnej správy má pripraviť samospráva, je popretie samotnej podstaty fungovania štátu. Prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček to vyhlásil v reakcii na vyjadrenia predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD), že s návrhom reformy verejnej správy by mala prísť samospráva.

„Samosprávy nemajú zákonodarnú moc, nemajú vládu, majú skúsenosti z praxe a tie už roky ponúkajú,“ upozornil prezident ÚMS a primátor Trenčína. „Reálnu moc meniť štát má vláda a Národná rada SR. A práve táto vláda sa tejto zodpovednosti dobrovoľne vzdáva,“ reagoval ďalej na premiérove slová.

Poukázal tiež na to, že za posledných 20 rokov prišlo k mnohým návrhom na reformu verejnej správy a debaty o decentralizácii, financovaní, kompetenciách, postavení malých obcí, mestských regiónoch či vyšších územných celkoch viedli samosprávne združenia s každou vládou. „Problém nikdy nebol nedostatok návrhov. Problém bol nedostatok politickej odvahy,“ skonštatoval Rybníček.

Mieni zároveň, že súčasný premiér sa bojí skutočných reforiem. Dôvodí, že namiesto systémových zmien ponúka výjazdové rokovania vlády a dotácie. „To nie je reforma štátu. To je udržiavanie závislosti samospráv od vlády,“ poznamenal šéf UMS. Nevidí v tom zároveň ani zodpovednosť za riešenie problémov, ale „odkladanie účtu“, ktorý Slovensko raz bude musieť zaplatiť.