“Strane Vlasť teraz nejde o pozície, chceme aby sa Slovensko pretkané korupciou zmenilo na štát v ktorom platí právo, poriadok a spravodlivosť,” uviedla Žatková.

Ďalšou spoločnou črtou diskutujúcich je, že obaja sú predsedami strán, ale nie jej lídrami.

Podľa Bugára je to u nich preto, lebo pán Ersék je špotovec a keď vidí cieľ, tak ide hlava nehlava.

Žatková odpovedala, že Harabin je volebným lídrom, vedie kampaň, stretáva sa s občanmi a prezentuje volebný program a ona má na starosti organizačno technické úlohy a agendu strany.

Ďalšia otázka sa týkala justície, v súvislosti s tým, čo vyplávalo na povrch z Kočnerovej Threemy.

Žatková uviedla, že do justície nastúpila v roku 1970 a to boli úplne iné časy. Vzťahy a odbornosť sudcov bola veľmi vysoká, boli to súdne autority. To, že sa v Threeme objavili tí, ktorí mali strážiť zákonnosť, jej je osobne veľmi ľúto, a myslí si, že takéto veci sa nesmú opakovať, preto je dôležité, aby sa právo a poriadok dodržiavali pre všetkých rovnako.

Bugár spomenul, že za Žitňanskej sa zaviedol otvorený proces – hromadný výber sudcov. Zmenila sa vyhláška o vyhlásení ústnych skúšok a zaviedlo sa, aby sudcu bolo možné zbaviť funkcie pre morálne hľadisko.

Žatková vysvetlila Bugárovi, že inštitút čakateľa bol osvedčený a je škoda, že sa neuplatňuje, lebo tam tým justičným čakateľom bol pridelený starší sudca, ktorý ich školil, prešli všetkými úsekmi súdu, až potom sa mohli stať sudcami. “Ja nie som proti transparentnosti, ale možno práve táto otvorená justícia priniesla problémy a nedostatky, ktoré sa prejavili teraz,” zdôraznila

Na otázku, či si myslí, že sudcovia patria do politiky, odpovedala opačne:

„Naším programom je nulová tolerancia vstupu politikov do justičného systému. Našou snahou je zrekonštruovať Ústavný súd, lebo sme videli, aká fraška to bola, keď sa volili ústavní sudcovia. Myslíme si, že aj voľba generálneho prokurátora by dopadla lepšie, keby si ho volili prokurátori z vlastných radov a nie politici. A či by mali byť sudcovia v politike? Myslím, že by nemali, ale nemalo by sa tomu brániť takým škandalóznym spôsobom, ako sa urobil lex Harabin, ktorý ide proti jednému človeku. Harabina sa to už ale netýka, lebo už nevykonáva funkciu sudcu.“

Podľa Bugára to bol dobrý zákon, a sudca sa musí rozhodnúť, či chce byť sudca, alebo ísť do politiky. Čo sa týka generálneho prokurátora, zaviedlo sa, že musí absolvovať verejné vypočutie.

Moderátor odcitoval Bugárov výrok, že považuje súčasnú koalíciu so Smerom za dobré riešenie, v budúcnosti s ním už vládnuť nechcú. “Kde to má logiku?”, opýtal sa.

Bugár odpovedal, že po vražde novinára, už za súčasných okolností, nemôžu ísť so Smerom do vlády.

Na tradičnú otázku, s kým by nešli do vlády a koho vylučujú zo spolupráce, Žatková odpovedala, že nikoho nevylučujú z povolebnej spolupráce, ale musí tam byť záujem dodržiavať právo, poriadok a spravodlivosť.

Moderátor sa opýtal, prečo teda nevstúpili do spolupráce s ĽSNS a kde vidí dôvody, že sa to neuskutočnilo.

„My sme boli od začiatku rozhodnutí, že pôjdeme do volieb sami a napriek tomu, že k jednému takému stretnutiu došlo, to ešte neznamenalo, že sa niečo uzatvorí. A myslím, že sme urobili dobre že sme išli do volieb sami.“

Bugár na otázku, ako vníma rozhodnutie prezidentky, že sa po voľbách ako s prvým porozpráva s víťazom volieb, odpovedal, že je to určité zvykové právo, no možno by sa nemala takto ponáhľať, lebo ak donesie niekto 76 poslancov na vytvorenie vlády, veľké možnosti už potom prezidentka nebude mať.

Žatková si na rozdiel Bugára myslí, že to nebolo uponáhľané rozhodnutie pani prezidentky. “Tak by to malo byť. Má rokovať s víťazom. Ak tá politická strana dostala mandát, tak by to mala rešpektovať.”

Na otázku, ako vnímajú, že ku koncu volebného obdobia sa koná mimoriadna schôdza, na ktorej sa  majú schvaľovať závažné veci, ako 13. dôchodok a prídavky deťom, odpovedala Žatková:

„Asi nikto z nás nie je proti tomu, aby sa pomáhalo ľuďom, aj keď si myslím, že takéto veci sa robia na začiatku, keď vieme, aký je rozpočet. Osobne mi vadí celé to divadlo v parlamente. Tam by sa mal správať každý dôstojne, aby tým svojim voličom ukázal, ako chráni ich záujmy. Každý nový, kto dôjde do politiky, hovorí, že chce zaviesť slušnosť a kultúru, ale ta trvá len pri tom slávnostnom sľube, keď sa skladá a potom to prebieha tak, ako sme videli v parlamente včera.”

Podľa Bugára, treba kampaňovať vonku, nie v parlamente, „ale tie návrhy sú zlé a neadresné. Ak chceme dať dôchodcom, tak im dajme teraz po 38 eur, lebo niektorí sa nemusia dožiť vianočného dôchodku. Tie návrhy sú zlé, nesystémové.“

Moderator pripomenul, že pri niektorých politických stranách, môžeme badať žiadosti o kultúrnu a územnú autonómiu.

Podľa Žatkovej by Slovensko malo ostať Slovenskom a takým územným celkom, akým je. „Mne sa snahy o autonómiu nepáčia. Medzi maďarskými politikmi sa začína hovoriť o kolektívnych právach a územnej samospráve a to je len krok od osamostatnenia južného Slovenska.“

Bugár hovorí, že sú menšinová strana a menšinou sú aj Slováci v okrese Dunajská Streda. „Videli sme minule politikov z MKS v dueli s Matovičom, ktorý jednoznačne odmietol vyriešenie dvojitého štátneho občianstva a oni mlčali. Každý musí vedieť, že každá menšina obohacuje štát a štát musí chrániť práva menšín.“ Vzápätí vylúčil, že by išli so stranou Vlasť do vlády.

Celá relácia TU