Pred sto rokmi sa začalo pravidelné rozhlasové vysielanie na Slovensku

Československo sa už v roku 1923 zaradilo medzi európsku špičku – po Veľkej Británii sa stalo druhou krajinou s pravidelným rozhlasovým vysielaním. Na Slovensku evidovali v roku 1924 prvých dvadsať rádiokoncesionárov a o rok neskôr uskutočnili košickí poštoví technici prvé pokusné vysielanie. Skutočný prelom však nastal až v lete 1926, keď pražská spoločnosť Radiojournal rozšírila svoje pôsobenie do Bratislavy.

Spočiatku sa vysielalo len dvakrát týždenne, program však rýchlo naberal na intenzite. Už 31. augusta 1926 sa uskutočnil prvý priamy prenos tanečnej hudby z kaviarne Astória a v októbri toho istého roku odvysielali z bratislavského Národného divadla Verdiho operu Traviata. Do konca roka prešla bratislavská odbočka na každodenné vysielanie. V apríli 1927 sa k nej pridali Košice a rozhlasové vlny sa začali šíriť aj na východ krajiny.

V roku 1930 sa bratislavská odbočka presťahovala do budovy na Jakubovom námestí. Táto budova patrila medzi prvé na svete, ktoré boli postavené špeciálne pre potreby rozhlasovej tvorby.

Popularita rozhlasu medzi verejnosťou rástla a v roku 1936 bol spustený aj banskobystrický vysielač T. G. Masaryka.

História rozhlasu je úzko spätá so zlomovými udalosťami Slovenska. Počas druhej svetovej vojny a existencie slovenského štátu pôsobil samostatne. Najvýznamnejšiu úlohu však zohral počas Slovenského národného povstania. Koncom augusta 1944 sa z Banskej Bystrice ohlásil Slobodný slovenský vysielač, ktorý vyzýval národ do boja proti fašizmu. Jeho pracovníci vysielali až do konca októbra 1944, keď boli nútení ustúpiť do hôr.

Po vojne a po prevzatí moci komunistickou stranou vo februári 1948 sa rozhlas stal nástrojom štátnej propagandy. Napriek tvrdej cenzúre sa v ňom naďalej formovali výnimočné umelecké telesá a relácie. V roku 1953 vznikol Rozhlasový herecký súbor a Detský spevácky zbor pod vedením Ondreja Francisciho, v ktorom začínala aj operná speváčka Edita Gruberová.

Rok 1968 priniesol krátky nádych slobody, ktorý sa skončil augustovou okupáciou vojskami Varšavskej zmluvy. Sovietski vojaci obsadili rozhlasové strediská, no pracovníci rozhlasu niekoľko dní pokračovali v informovaní verejnosti z utajovaných provizórnych štúdií.

Podobnú odvahu prejavili aj počas Nežnej revolúcie v novembri 1989, keď sa verejne postavili na stranu študentov a hercov. Rozhlas počas svojho storočného pôsobenia nevysielal len správy, ale formoval kultúru, rozhľad a jazyk národa.

Medzi najvýraznejšie osobnosti prvých dekád patril Janko Borodáč, ktorý už v roku 1926 pripravil prvé dramatické vysielanie – Prostonárodnú betlehemskú hru, a legendárny športový reportér Josef Laufer, ktorý v roku 1934 sprostredkoval finále majstrovstiev sveta vo futbale.

K najpočúvanejším a najdlhšie vysielaným reláciám patrili kultová nedeľná Roľnícka beseda (od 1959), mládežnícka Na modrej vlne (1961), motoristický magazín Pozor, zákruta! (1962), rodinný seriál Čo nového, Bielikovci (1974) a po roku 1989 hlavná spravodajská relácia Rádiožurnál.

Medzi najvýraznejšie hlasy, ktoré formovali zvuk slovenského rozhlasu, patrila prvá slovenská hlásateľka Mária Jurkovičová, ktorá položila základy kultivovaného hlásateľského prejavu.

Nezameniteľný bol aj hlas Hany Rendekovej, ktorá sprevádzala poslucháčov štvrťstoročie, a Lýdie Faksovej z banskobystrického štúdia, ktorá v éteri pôsobila viac ako päťdesiat rokov a zapojila sa aj do protiokupačného vysielania v auguste 1968. Na východe Slovenska sa legendou stala Viera Petrusová, ktorá v košickom štúdiu pôsobila šesť desaťročí.

Z mužských osobností výrazne zarezonovali Michal Tvarožek a športový reportér Gabo Zelenay, ktorý nadviazal na tradíciu Josefa Laufera. Symbolom moderného rozhlasu sa stala aj jeho architektúra. Od roku 1985 sídli v známej budove „obrátenej pyramídy“ na Mýtnej ulici v Bratislave, ktorá dodnes patrí k najvýraznejším architektonickým dielam na Slovensku.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa Slovenský rozhlas stal verejnoprávnou inštitúciou. V roku 2011 prešiel fúziou so Slovenskou televíziou do spoločnej inštitúcie RTVS a v roku 2024 sa transformoval na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR).

Dnes je rozhlas moderný multimediálny dom, ktorý poskytuje komplexný servis prostredníctvom deviatich programových služieb. Hlavný spravodajsko-informačný pilier je Rádio Slovensko, ktoré od februára 2026 vysiela v novej programovej štruktúre.

Kultúru a umenie zastrešuje Rádio Devín, mladšiu a alternatívnu scénu oslovuje Rádio_FM. Neoddeliteľnou súčasťou sú regionálne štúdiá Rádia Regina (Západ, Stred, Východ), národnostné Rádio Patria a digitálne okruhy Rádio Litera, Rádio Junior a Rádio Klasika.

Sté výročie si STVR pripomína počas celého roka 2026 bohatým programom naprieč všetkými okruhmi. Ako uviedol v polovici júna riaditeľ Slovenského rozhlasu Peter Janků, jubilejný program nie je len spomienka na históriu, ale aj oslava média, ktoré naďalej spája, informuje a vytvára priestor pre kvalitnú tvorbu.

Rádio Slovensko vysiela mesačný cyklus Sto rokov, jeden rozhlas, v ktorom Roman Bomboš mapuje kľúčové momenty histórie. Rádio_FM pripravilo rubriku Storočnica: Príbehy z histórie rozhlasového vysielania a Rádio Devín ponúka premiérové dramatické seriály, vrátane detektívky Záhady v rozhlasovej pyramíde.

Významným momentom osláv bol júnový galakoncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v Čutkovskej doline pri Ružomberku. Oficiálne vyvrcholenie stého výročia je naplánované na 29. októbra, keď sa uskutoční slávnostný galakoncert za účasti Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a Detského a dievčenského speváckeho zboru.