Národná banka Slovenska odôvodňuje držbu slovenského zlata mimo Slovenskej republiky – konkrétne v Bank of England za viac ako 1,7 miliardy eur tzv. swapovými operáciami, ktoré majú prinášať zisk približne 5 miliónov eur ročne, keďže trh so zlatom na Slovensku prakticky neexistuje.

Zárobok 5 miónov ročne je slabý argument voči tomu, aby malo Slovensko fyzicky k dispozícii svoje vlastné zlaté rezervy na svojom území a to priamo naskladnené v NBS – hlavne v tejto neistej dobe poznamenanej novými geopolitickými pohybmi, vytváraním novej meny v rámci BRICS, možnému postupnému pádu dolára ako rezervnej meny, či dosahov rôznych ozbrojených konfliktov, energetických či klimatických kríz.

K stiahnutiu svojich zlatých rezerv z Británie pristúpili už skôr viaceré krajiny. Poľsko stiahlo časť svojho zlata z Londýna ešte v roku 2019, kedy si odviezlo 100 ton zlata. Poliaci chcú mať rezervy uložené na niekoľkých miestach a vyhnúť sa prípadným geopolitickým rizikám. Varšava v posledných rokoch zlato neustále prikupuje. Poľsko disponuje už viac ako 228,6 tonami zlata. Maďarsko, Rakúsko, Nemecko a Rumunsko sa tiež rozhodli dostať zlato pod svoju kontrolu. Zlato najnovšie nakúpilo aj Česko, ktoré v tohtoročnom prvom štvrťroku zlaté rezervy štátu navýšilo o 1,54 tony, čim sa stalo piatou krajinou na svete s najväčším nárastom zásob zlata v tomto období. Percentuálne viac zlata do svojich rezerv uložili iba Singapur, Čína, Turecko a India.

O prinavrátenie slovenského zlata sa ešte koncom roka 2019 pokúsil Robert Fico. Smer pripravil Návrh uznesenia o návrate slovenského zlata, pomocou, ktorého mali požiadať o prípravu tohto procesu zo strany Národnej banky Slovenska (NBS). Návrh vyzýval NBS, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré budú v čo najkratšom čase viesť k návratu investičného zlata z Bank of England na územie Slovenska. Tento návrh sa mal odhlasovať na mimoriadnej schôdzi v NR SR, ku ktorému však nakoniec nedošlo. Poslanci NR SR totiž vtedy nezahlasovali za program mimoriadnej schôdze, ktorej jediným bodom bol práve návrh Smeru ohľadom vrátenia slovenského zlata.

Vo svete je známy minimálne jeden prípad krajiny, kedy sa kvôli „geopolitickým“ dôvodom nedostala k svojmu zlatu uloženému v anglickej centrálnej banke. Tou krajinou je Venezuela. Tá sa už dlhodobo snaží dostať k svojmu „zlatému pokladu“ v hodnote viac ako 1,9 miliardy dolárov. Napriek tomu, že venezuelský prezident Maduro viac krát žiadal o prevod venezuelského zlata späť do svojej krajiny, zlato ostáva naďalej v Británii „zmrazené“. Maduro ešte v roku 2021 zdôvodňoval potrebu prinavrátenia zlata aj tým, že peniaze budú prevedené do Rozvojového programu OSN (UNDP) na nákup zdravotníckych potrieb na boj proti pandémii.

Webová stránka investigatívnej žurnalistiky Declassified UK uvádza, že pred štyrmi rokmi vláda Spojeného kráľovstva uznala Juana Guaidóa za venezuelského prezidenta, namiesto Madura –  a aj napriek tomu, že popredné venezuelské opozičné strany koncom decembra odhlasovali zosadenie Juana Guaidóa ako „dočasného prezidenta“ a rozpustenie jeho paralelnej vlády, venezuelské zlato stále z nepochopiteľných príčin ostáva v Británii (dôvodom na odmietnutie vrátenia zlata Venezuele bolo uznanie Guaidóa za prezidenta namiesto oficiálne zvoleného Madura).

„Teraz, keď bol Guaidó zvrhnutý, právny argument pre prevod zlata venezuelskej opozícii sa fakticky rozpadol. Napriek tomu zostáva zlato zmrazené v Bank of England bez jasného riešenia,“ uvádza Declassified UK.

„Čokoľvek sa stane ďalej, tento prípad vytvára precedens, ktorý by mohol mať ďalekosiahle dôsledky: pučistické zbrane Spojeného kráľovstva teraz zahŕňajú zbavenie majetku cudzieho štátu a prevod tohto majetku politickým aktérom zapojeným do zmeny režimu. To bude určite slúžiť ako varovanie pre každý štát, ktorý plánuje skladovať svoje zlato v Bank of England,“ varuje britský investigatívny portál.

Uloženie 31,7 tony zlata mimo územia Slovenska, teda konkrétne v Bank of England vyvoláva viaceré otázky. Tou prvou a najdôležitejšou je, kto a kedy naposledy zo slovenských úradníkov naozaj fyzicky videl slovenské zlato priamo v priestoroch britskej banky. Ďalšou by mohlo byť zamyslenie sa nad možným procesom dovozu slovenského zlata na Slovensko a to hlavne prísnou kontrolou jeho čistoty (napríklad  prímesi železa). Možno by bolo zaujímavé dostať sa k správe (ak taká existuje), ktorá bude obsahovať inventárne číslo, hmotnosť, presný obsah zlata i kde presne ktorá zlatá tehla je (odlíšenie uskladneného slovenského zlata v podzemných priestoroch Bank of England). A tou poslednou otázkou ostáva, kedy a či sa Slováci dostanú k svojmu zlatu, ak sa Londýnu nebudú páčiť výsledky slovenských parlamentných volieb.