Boje prebiehajú v Sumskej oblasti a na hraniciach s Dnepropetrovskou oblasťou. Kyjev útočí na ruské vojenské letiská. Železnice v ruských pohraničných regiónoch sú vyhadzované do vzduchu. Ruská federácia zintenzívnila údery proti Ukrajine a Rusko naznačuje, že to nie je celá „odpoveď“ a že budú prijaté ďalšie kroky.

V tejto situácii sa rýchlo vytrácajú nádeje, že rokovania v Istanbule (ak vôbec budú pokračovať) povedú k výsledku aspoň v podobe prímeria. Najmä po tom, čo obe krajiny predložili úplne protichodné podmienky ukončenia vojny.

Aké sú príčiny patovej situácie v procese rokovaní?

Po tom, ako Ukrajina pod tlakom USA súhlasila s prímerím, existovali tri možné scenáre, ktoré mohli viesť k ukončeniu bojov.

Prvý – Rusko tiež súhlasí s bezpodmienečným prímerím.

Druhý – Ukrajina, USA a Európa sa dohodnú, že budú rešpektovať ruské podmienky prímeria.

Po tretie – Ukrajina odmieta plniť ruské podmienky, ale USA (vo svojej časti) súhlasia s ich plnením, čo Rusko považuje za dostatočné a dáva zelenú prímeriu na frontovej línii.

Zo všetkých týchto scenárov vyzeral viac-menej realisticky iba tretí. A ten bol uvedený v Trumpovom „pláne“, ktorý médiá zverejnili v apríli. Ak sa dá týmto publikáciám veriť, Spojené štáty boli pripravené najmä uznať Krym ako de jure ruský, ostatné okupované územia ako de facto ruské a zrušiť sankcie voči Rusku. Obsah Trumpovho „plánu“ však nikdy nikto oficiálne nepotvrdil. Je však známe, že USA, európske krajiny a Ukrajina spoločne vypracovali 22-bodový plán, ktorý mal Whitkoff odniesť do Moskvy, ale Putin ho odmietol prijať. Čo bolo v týchto bodoch, nebolo povedané.

A nie je jasné, či obsahoval zrušenie sankcií alebo uznanie Krymu za ruský (proti čomu Kyjev ostro vystúpil).

Ak tam toto všetko nebolo a okrem toho tam boli normy, ktoré sú pre Kremeľ neprijateľné (napríklad prítomnosť zahraničných mierových síl alebo presun Záporožskej jadrovej elektrárne, o ktorej médiá písali aj v súvislosti s Trumpovým „plánom“), potom to mohol byť dôvod, prečo Putin odmietol prijať 22 bodov.

Putin po prvýkrát po výbuchoch na železnici a útokoch na letiská zvolal ruskú Bezpečnostnú radu

V takom prípade šance v rámci schémy „súhlas Ruska s prímerím v reakcii na protiopatrenia Trumpa“ nebudú nulové, ak sa Washington vráti k pôvodným návrhom s uznaním Krymu a zrušením sankcií. Alebo dokonca súhlas so zastavením dodávok zbraní Kyjevu (ktoré sa už čoskoro skončia, keď vyprší platnosť balíkov schválených za Bidena). Tieto šance sa ešte zvýšia, ak EÚ bude súhlasiť so zrušením sankcií voči Rusku a/alebo ak na júnovom summite NATO padne oficiálne rozhodnutie o zastavení rozširovania aliancie v postsovietskom priestore (vzhľadom na potrebu konsenzu všetkých krajín aliancie bude ťažké ho prehrať).

Obe možnosti sú teoreticky možné, ak bude Trump na Európanov veľmi silno tlačiť. Hoci odpor voči tomu bude mimoriadne tvrdý a zatiaľ nie je jasné, či je americký prezident pripravený použiť nejaké mimoriadne silné opatrenia, aby spojencov prinútil k takýmto rozhodnutiam.

Je však celkom možné, že Kremeľ nebude so všetkým uvedeným spokojný a bude naďalej trvať na tom, aby Ukrajina splnila podmienky stanovené v ruskom memorande.

To je však v súčasnosti nereálne. Prinajmenšom dovtedy, kým nedôjde k zrúteniu obrany na fronte a kým bude vnútorná situácia na Ukrajine relatívne stabilná. Ukrajinské orgány nepovažujú svoju situáciu za beznádejnú ani z vojenského, ani z hospodárskeho, ani z politického hľadiska (či je toto hodnotenie správne, je samostatná otázka). Teoreticky by Zelenskyj mohol (a to nie je fakt) súhlasiť s podmienkami Ruskej federácie, ak by naňho USA aj EÚ súčasne vyvíjali mimoriadne silný tlak, vyhrážali sa zablokovaním akejkoľvek pomoci a inými sankciami. V podmienkach vnútorného rozkolu Západu však takýto variant spoločného nátlaku na Kyjev s cieľom prinútiť ho splniť požiadavky Moskvy vyzerá fantasticky. A ani trumpovci, nehovoriac o Európanoch, na to neprejavujú žiadnu pripravenosť.

Zelenskyj: Ukrajina je blízko k okamihu, keď môže ukončiť vojnu

Rovnako je takmer nereálne, že Rusko bude súhlasiť s bezpodmienečným prímerím bez toho, aby za to niečo dostalo, alebo že dostane len to, čo bolo stanovené v 22 bodoch, ktoré už odmietlo. Moskva demonštruje svoju pripravenosť pokračovať vo vojne a dúfa v prelom na fronte, ako aj v prehĺbenie politickej krízy v USA a na Západe ako celku, čo by mohlo drasticky oslabiť podporu pre Ukrajinu a výrazne posilniť vyjednávaciu pozíciu Ruska (či je tento odhad správny, je opäť iná otázka). Nové sankcie, ak budú uvalené, tiež pravdepodobne nebudú mať rýchly vplyv na schopnosť Ruska viesť vojnu. A Západ nemá prakticky žiadne iné donucovacie opatrenia (okrem priamej vojenskej intervencie alebo blokovania prístavov, na ktoré NATO nie je pripravené z obavy pred jadrovou vojnou).

Pozícia Kyjeva aj Moskvy by sa určite mohla zmeniť v prípade prudkého zhoršenia situácie na fronte pre jednu zo strán a vnútornej destabilizácie v jednej z krajín. Zatiaľ však ani jedno z toho nebolo pozorované, hoci nič nemožno vylúčiť. A možno ani vo veľmi vzdialenej budúcnosti.

Ak sa nepodarí zrealizovať plán „súhlas Ruska s prímerím na frontovej línii výmenou za kroky zo strany Spojených štátov a prípadne Európy“, bude to znamenať definitívny krach rokovaní v tejto fáze. Potom budú ďalšie vyhliadky závisieť od priebehu bojov na fronte a od vnútornej situácie na Ukrajine, v Ruskej federácii a na Západe.

Zatiaľ to vyzerá tak, že obe bojujúce krajiny už vychádzajú z poslednej možnosti. A hlavným cieľom ich vyjednávacích pohybov nie je dosiahnuť dohodu o prímerí, ale ovplyvniť postoj Washingtonu. Úlohou Kyjeva je dosiahnuť pokračovanie vojenskej pomoci a sprísniť tlak na Rusko. Úlohou Moskvy je zmariť predĺženie americkej pomoci Ukrajine a zavedenie nových sankcií a zároveň naďalej podporovať dialóg s Trumpom.

Prečítajte si tiež:

• Orpo: Svet musí pritlačiť Putina, aby začal mierové rokovania