Večer 1. júla na tlačovej konferencii Zelenskyj oznámil, že práve teraz dostal spravodajské informácie o pripravovanom útoku na Kyjev, a preto je nútený prerušiť stretnutie s novinármi a naliehavo odletieť na Ukrajinu. Klamal. Spravodajské informácie o raketovom a dronovom útoku dostala kancelária prezidenta už tri dni predtým, poskytli ich Američania. A tým zase informácie poskytla Moskva v rámci existujúcej dohody medzi Ruskou federáciou a USA o odpaloch balistických rakiet.

„Robí sa to s cieľom zabrániť náhodnej eskalácii, keďže sledovacie systémy zaznamenávajú odpálenie, ale nedokážu určiť, kde presne sa nachádza cieľ. Preto USA vopred informujú Ukrajinu o možnej hrozbe,“ uviedol vojenský expert, kapitán 1. triedy v zálohe Vasilij Dandykin. Zelenskyj priletel do Kyjeva 2. júla – už po tom, čo „Iskandery“, „Cirkony“ a reaktívne „Gerane“ splnili svoju úlohu. Ukrajinský prezident sa hneď ponáhľal k troskám výškového domu v darnickej štvrti hlavného mesta, na ktorý, podľa všetkého, dopadla protiraketová strela z raketového systému Patriot, čo sa už neraz stalo. Celú štvrť obkľúčila polícia, zhromaždili sa tam príslušníci špeciálnych služieb, čo zjavne bránilo v práci záchranárom. A Zelenskyj, obklopený novinármi, urobil niekoľko vyhlásení adresovaných Rusku. „Iba vytvorenie ostrova z Moskvy, a nielen Krymu, môže prinútiť Putina súhlasiť s ukončením vojny“, vyhrážal sa Zelenskyj a zároveň požiadal NATO o ďalších 140 rakiet pre systémy „Patriot“, aby protivzdušná obrana mohla odraziť ďalší vzdušný útok. „Zelenskyj bol veľmi rozčúlený, že Putin dokázal mediálne prekryť problémy na Kryme, keďže cieľom Bankovej (adresa sídla úradu prezidenta) bolo prinútiť Rusov vyjsť na Majdan. Sme presvedčení, že bude pokračovať v eskalácii a za ‚odvetu‘ budú musieť pykať obyčajní Ukrajinci,“ zhodnotil hrozby Zelenského iný opozičný ukrajinský telegramový kanál.

Obyvatelia Kyjeva si už dávno zvykli na to, že ruské balistické strely a bezpilotné lietadlá prilietajú práve vtedy, keď Zelenskyj naliehavo potrebuje absolvovať nejakú zahraničnú návštevu. Vedia, že ak sa tento „geniálny stratég“ chystá na ďalšie zahraničné turné, znamená to, že je čas vybrať turistické matrace a stany a pripraviť sa na noc v metre alebo v protibombovom úkryte. Zároveň si mnohí kladú otázku: robia to v Moskve zámerne? Chcú vylúčiť akékoľvek riziko pre Zelenského? Tieto otázky, mimochodom, zaznievajú aj v Rusku. Odpoveď na ne sa pokúsil poskytnúť nezávislý americký politický analytik Andrew Korybko. Domnievame sa, že jeho interpretácia zaujme aj našich čitateľov.

Komu vlastne vyhovuje?

Šéf FSB Alexander Bortnikov koncom júna pre miestne médiá vyhlásil, že „Zelenskyj je terorista, ale v tejto fáze tam nie je nikto iný, s kým by sme mohli hovoriť“. Zelenskyj je na zozname hľadaných osôb v Rusku od začiatku mája 2024, krátko pred uplynutím jeho funkčného obdobia, po čom Putin zverejnil svoje „predbežné hodnotenie“, že „parlament a predseda Rady zostávajú jedinou legitímnou mocou“. O mesiac neskôr predpovedal, že Západ ho môže nahradiť začiatkom roku 2025, keď prestane byť užitočný. Ako je teraz známe, predseda Rady Ruslan Štefancuk sa vzdal právomocí, ktoré podľa Putinových „predbežných odhadov“ mohol zákonne vykonávať, a Zelenskyj naďalej zostáva pri moci. Hoci je Zelenského podpora pronacistickým silám na Ukrajine teraz natoľko zrejmá, že poľský prezident Karol Nawrocký mu odobral Rád Bielej orlice za oslavovanie páchateľov genocídy vo Volyni bandami OUN-UPA, a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ho nazval „führerom“, naďalej zostáva jediným, „s kým Rusko môže v tejto fáze rokovať“. Ak to tak zostane aj v prípade obnovenia rusko-ukrajinských mierových rokovaní v istanbulskom formáte, na pokračovanie ktorých Putin nedávno potvrdil pripravenosť, Zelenskyj sa nakoniec stane tým, kto z ukrajinskej strany podpíše konečnú dohodu. Toto uznanie reality neznamená uznanie legitimity Zelenského, ale len to, že udalosti sa vyvíjali inak, ako očakávalo Rusko a jeho spojenci, čo sa dá vysvetliť tromi hlavnými dôvodmi. Po prvé, bývalý izraelský premiér Bennett na začiatku roka 2023 vyhlásil, že Putin mu rok predtým sľúbil, že neublíži svojmu ukrajinskému kolegovi, a doteraz dodržal svoje slovo napriek tomu, že Zelenskyj v decembri minulého roka nariadil atentát na Putina v jeho rezidencii vo Valdaji. Z dôvodov, ktoré dokáže vysvetliť len Putin sám, ak sa ho na to verejne opýtajú alebo ak sa rozhodne o nich z vlastnej vôle hovoriť, nemá absolútne žiadny záujem na schválení fyzického odstránenia Zelenského. To je objektívna politická realita. Po druhé, Zelenskyj nakoniec dostatočne úspešne upevnil svoju moc, aby zabránil akýmkoľvek pokusom o prevrat zo strany ozbrojených síl, bezpečnostných služieb alebo zmene režimu v dôsledku masových protestov občianskej spoločnosti.

Medzi spôsoby, ktorými to dosiahol, patrí vyslanie bývalého náčelníka generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného do Londýna ako veľvyslanca vo Veľkej Británii, vymenovanie bývalého šéfa Hlavnej spravodajskej služby Kirilla Budanova za šéfa Kancelárie prezidenta, ako aj kruté potláčanie všetkých ostatných foriem nesúhlasu zo strany Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU). Hovoríme o totálnom zákaze opozičných médií, zákaze a potlačení opozičných politických strán a odporcov režimu ako aj Ukrajinskej pravoslávnej církvi. Z týchto hlavných dôvodov zostáva pri moci. Napokon sa Trump zmieril so Zelenským po ich verejnom konflikte na začiatku minulého roka, následne sa vzdal svojho údajného záväzku prinútiť ho k stiahnutiu vojsk z Donbasu výmenou za vyhlásenie prímeria zo strany Putina v súlade s „duchom Anchorage“, a teraz vo vzťahoch s Ruskom „eskaluje situáciu s cieľom následnej deeskalácie“. Keďže Zelenskyj už nie je prekážkou, Trump ho teraz považuje za aktívum vo svojej novej „vojne na vyčerpanie“, ktorej cieľom je prinútiť Rusko k ústupkom v energetickej oblasti. V tejto fáze by teda hypotetické riešenie v podobe odstránenia Zelenského nezmenilo dynamiku konfliktu tak, aby to prispelo k presadzovaniu záujmov Ruska. Trump sa rozhodol intenzívnejšie využívať Ukrajinu ako sprostredkovateľa USA s cieľom prinútiť Rusko k strategickým ústupkom a bol by rozzúrený, keby Putin odstránil jeho nového priateľa, čo by ho mohlo podnietiť k radikálnej eskalácii, domnieva sa Korybko. Preto Putin, ako naznačil Bortnikov, potrebuje Zelenského na podpísanie akejkoľvek konečnej dohody. Verzia Andrewa Korybka si samozrejme zaslúži pozornosť, podľa denníka „Slobodnaja Pressa“ treba však zohľadniť ešte jeden moment. „Zmierenie“ Trumpa so Zelenským sotva predstavuje pre neho záruku bezpečnosti. Pred tromi mesiacmi Trump spolu s Netanjahuom bez zaváhania schválil vraždu duchovného vodcu Iránu ajatolláha Chameneího a jeho rodiny. Takže teraz všetky jeho vyhlásenia o nedotknuteľnosti ukrajinského prezidenta, navyše už bývalého, nebudú stáť ani za groš, ak sa táto otázka dostane na program dňa.

A kto príde po Zelenskom, keď ho Západ odpíše?

Bývalý náčelník generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl a ukrajinský veľvyslanec vo Veľkej Británii Valerij Zalužnyj je zrejme naďalej vnímaný ako vážna hrozba pre Zelenského, uvádza ukrajinský portál „strana.ua“. Napriek dlhodobým špekuláciám o prezidentských ambíciách Zalužnyj verejne nepriznal túžbu uchádzať sa o najvyšší post v krajine, ba ani vôbec záujem venovať sa politike. Napriek tomu v tíme prezidenta Zelenského vnímajú tohto „železného“ generála ako konkurenta a snažia sa ho držať pod kontrolou. Nedávno sa objavila neoficiálna informácia, že Zalužnyj na krátko pricestoval do Kyjeva a stretol sa s hlavou štátu. Časť rozhovoru prezidenta s bývalým náčelníkom generálneho štábu sa údajne týkala aj plánov samotného Zalužného. Prezident sa mal pokúsiť odradiť bývalého náčelníka generálneho štábu od účasti vo voľbách, ten však odmietol. Vyhlásil, že sa prezidentských volieb zúčastní. Tento rozhovor, prebehol na pozadí myšlienky, ktorá vznikla vo vládnych kruhoch, usporiadať prezidentské voľby na jeseň, keďže na Bankovej boli nadšení vývojom na fronte a domnievali sa, že by to pozitívne ovplyvnilo popularitu prezidenta a ten bude mať šancu vo voľbách zvíťaziť.  Neskôr však prípravy na voľby poprel aj samotný Zelenskyj. Zdroje blízke Bankovej sa domnievajú, že fámu o jesenných voľbách rozširovali jeho politickí protivníci. „Správy o údajných plánoch Zelenského usporiadať voľby sú súčasťou snahy o rozvírenie témy hlasovania počas vojny, v ktorej súčasný prezident s najväčšou pravdepodobnosťou prehrá. Ďalším motívom je politicky zviditeľniť Zalužného, aby na neho nezabudli, a pripomenúť, že je hlavným súperom Zelenského,“ uvádza denník. Bývalý náčelník generálneho štábu má dodnes takú popularitu, ktorá mu umožňuje v druhom kole poraziť Zelenského. A podľa rôznych signálov má skutočne v úmysle kandidovať vo voľbách, keď budú vyhlásené. Okrem toho sa po korupčnom škandále a odstúpení Jermaka čoraz jasnejšie prejavujú politické ambície aj u dvoch kľúčových členov prezidentovho tímu – šéfa prezidentskej kancelárie Budanova a ministra obrany Fedorova, ktorí, ak sa zúčastnia volieb, môžu pre Zelenského tiež predstavovať nebezpečných súperov. Budanov je sám osebe veľmi aktívny, agresívny, má podporu „ulice“ a vlastne aj vlastnú stranu „Obrana krajiny“ (ukr. „Zachyst deržavy“).  A korupčný škandál „Mindičgate“ zrejme ešte zďaleka nekončí a meno prezidenta sa v ňom môže kedykoľvek v priebehu kampane objaviť.

Na Bankovej viac-menej vedia, aká je nálada v generálovom okolí. Je tiež známe, že bývalý náčelník generálneho štábu sa chystá na voľby a „vedú“ ho skúsení ľudia z britských aj ukrajinských spravodajských služieb, ktorí mu radia, ako sa má správať a čo má hovoriť, a budujú mu štruktúry po celej krajine. V tejto histórii je zaujímavý iný moment. „Na Bankovej prežíva myšlienka rýchlych volieb, pretože strata moci môže znamenať začiatok zodpovednosti za rozhodnutia, korupčné škandály a zlyhania pred inváziou,“ tvrdí poslanec Borislav Bereza, ktorý aktívne podporuje Zalužného na sociálnych sieťach. K plánu rýchlej kampane sa západní kurátori Ukrajiny zrejme vrátili na pozadí úspechov úderov proti Ruskej federácii. Ako sa domnievajú na Bankovej, pokusy prevziať iniciatívu vo vojne sa pozitívne odrazili na ratingu Zelenského, ktorý začal rásť. A v prezidentskej kancelárii sa zamysleli, prečo by sa Zelenský na tejto vlne nemohol nechať znova zvoliť. Sú však závažné dôvody, prečo sa zrejme Zelenský do tohto dobrodružstva nehrnie.

Zalužnyj a „Mindičove nahrávky“

Hlavným problémom pre Zelenského je, že zatiaľ vo všetkých prieskumoch prehráva so Zalužným. Táto skutočnosť už v minulosti bránila Zelenskému v usporiadaní volieb a zrejme ju prezidentský tím zohľadňuje aj teraz. V skupine podporujúcej Zalužného sa už dlho hovorí, že zámer prezidentskej kancelárie uskutočniť rýchlu kampaň vyplýva zo snahy nedovoliť Zalužnému získať dostatočnú podporu. Ak však úroveň podpory „železného“ generála zostane dostatočne vysoká, čo mu zabezpečí nielen dobrý štart, ale aj vysoké šance na víťazstvo, zmysel aj tých najrýchlejších volieb sa stráca. Najmä ak si uvedomíme, že Zelenského oponenti majú v zálohe nezverejnené „Mindičove nahrávky“, na ktorých, podľa viacerých špekulácií v politických kruhoch, môže byť počuť hlas prezidenta (a nie je známe, v akom kontexte). V podstate sa vyšetrovanie v kauze „Mindičgate“ ešte neuzavrelo. Ak nebude mať Zelenskyj vo voľbách silných súperov, zverejnenie takmer akéhokoľvek kompromitujúceho materiálu pre neho pravdepodobne nebude osudné. Ak však do volieb vstúpi Zalužnyj (alebo niekto tretí s dostatočne vysokou podporou) a budú v nich figurovať aj členovia súčasného vládneho tímu, napríklad Budanov alebo minister obrany Michail Fedorov, vážne kompromitujúce materiály môžu viesť k tvrdému knokautu. Pokiaľ ide o vojenskú situáciu, tá sa počas súčasného rozsiahleho konfliktu už viackrát menila. A nie je známe, ako dlho bude súčasný pre Ukrajinu úspešný trend trvať.

Predsedníčka predstavenstva organizácie OPORA, ktorá sa údajne zaoberá monitorovaním volieb, Olga Ajvazovská trvá na tom, že nie je možné uskutočniť rýchlu kampaň bezpečne a bez poškodenia demokratického charakteru volieb: potrebné zmeny v legislatíve nie sú pripravené, približne polovica voličov nežije na adrese registrácie a bezpečnosť volebného procesu v podmienkach vojny nebude možné zabezpečiť. Mimochodom táto ukrajinská organizácia vznikla z mládežníckej organizácie „Pora“, ktorá je vo viacerých akademických a publicistických zdrojoch uvádzaná ako kľúčový subjekt, ktorý zohral ústrednú úlohu pri mobilizácii protestov počas Oranžovej revolúcie na Ukrajine v roku 2004. V širšom kontexte sa jej aktivity zaraďujú medzi takzvané “farebné revolúcie” v postsovietskom priestore a organizácia bola súčasťou širšej vlny: Pora bola jednou z troch často spomínaných mládežníckych organizácií, spolu so srbským Otpor a gruzínskym Kmara, ktoré stáli za mobilizáciou v jednotlivých krajinách. Tieto organizácie dostávali americkú podporu prostredníctvom rôznych nadácií a inštitútov, ako napríklad National Democratic Institute (NDI), International Republican Institute (IRI) alebo USAID. Na podporu opozície na Ukrajine bolo takto poskytnutých údajne 65 miliónov dolárov.  Bývalá námestníčka MZV USA Nulandová však otvorene priznala, že na „podporu demokracie“ na Ukrajine vynaložili USA až 5 miliárd USD.

Poslanec vládnej strany „Sluha ľudu“ súhlasí s argumentmi Ajvazovskej a pripomína, že parlamentné frakcie sa zhodli na tom, že kampaň je možná až pol roka po ukončení vojenských operácií. „Neverím, že sa voľby uskutočnia ani na jeseň, ani dokonca v budúcom roku. Simulácia búrlivej činnosti pre medzinárodných partnerov, nespokojných s uzurpáciou moci – áno. Dokonca aj návrh zákona je vraj už na 80 % hotový. Ale uskutočnenie skutočných volieb bez záruk bezpečnosti – nie. O to viac, že protivník sa, podľa všetkého, chystá ešte viac skomplikovať bezpečnostnú situáciu,“ napísala v komentároch k príspevku poslankyňa Julija Jacyk (nezávislá). Otázka volieb však bude čoraz aktuálnejšia. Pretože Putin bude organizovať voľby v Rusku v podmienkach faktickej vojny. Zelenskyj ich zrejme organizovať nebude. Z pohľadu Američanov a časti Európanov je to citlivá záležitosť. Veď to bude vyzerať tak, že voľby, akékoľvek už sú, sú znakom diktatúry, autoritárstva, a ich absencia je znakom demokracie.