Návrh rozpočtu čelí ďalšej kritike. Podnikatelia hovoria o dlhu, exportéri o chýbajúcom raste

„Vláda rieši, z čoho zaplatí výdavky, ale neukazuje, z čoho bude ekonomika rásť,“ uvádza viceprezident Rady slovenských exportérov Peter Blaškovitš. Rastúci štátny dlh podľa neho nie je iba problémom verejných financií. Ak podkopáva dôveru v krajinu, môže zdražovať financovanie slovenských firiem a zvyšovať tlak na ich daňové zaťaženie. Pre exportérov to podľa neho znamená slabšiu pozíciu voči zahraničnej konkurencii. „Štát tak môže oslabovať práve firmy, od ktorých očakáva budúce príjmy,“ dodáva Blaškovitš.

Rada slovenských exportérov preto volá po lepšom prepojení ekonomickej diplomacie, exportného financovania a podpory vstupu slovenských firiem na nové trhy. Tieto oblasti by podľa nej mali fungovať ako jeden systém s jasnými cieľmi a merateľnými výsledkami. Úspech podpory exportu by sa mal posudzovať podľa konkrétnych získaných zákaziek a rastu slovenských firiem.

Obchádzanie ústavného zákona a dlhovej brzdy

Podľa ZPS však problém návrhu rozpočtu nespočíva iba v nedostatku prorastových opatrení. Združenie upozorňuje aj na spôsob, akým bol rozpočet pripravený a schválený. Tvrdí, že vláda sa opakovane vyhýba ústavným povinnostiam a tentoraz obchádza aj pravidlá dlhovej brzdy. Podnikatelia zároveň upozorňujú na krátky čas, ktorý zostal na verejnú diskusiu o návrhu rozpočtu. Kým v Česku podľa ZPS je o návrhu rozpočtu verejná diskusia niekoľko týždňov, na Slovensku mali podnikatelia na pripomienkovanie len niekoľko hodín.

ZPS kritizuje aj nastavenie daňového systému a neistotu okolo transakčnej dane. „Slovenská ekonomika potrebuje jasný impulz, rozpočet však prináša opak. Popiera sľuby vlády o podpore ekonomiky a na ďalší rok zachováva škodlivé dane z minulosti. Štát ďalej trestá úspech a pokračuje v experimente s transakčnou daňou,“ tvrdí prezident ZPS Ján Solík.

Samotný návrh rozpočtu na rok 2027 počíta s deficitom verejných financií vo výške 4,94 percenta HDP, čo predstavuje približne 7,5 miliardy eur. Celkové príjmy verejnej správy majú dosiahnuť približne 63,3 miliardy eur, kým výdavky majú byť na úrovni 70,8 miliardy eur. Vláda zároveň počíta s ďalším znižovaním deficitu v nasledujúcich rokoch, na 4,5 percenta HDP v roku 2028 a štyri percentá v roku 2029.

Rozpočet obsahuje aj výdavky určené na podporu podnikateľského prostredia. Na podnikateľskú podporu je vyčlenených približne 345 miliónov eur, vrátane investičných stimulov pre novú automobilku na východnom Slovensku a investičného projektu v Šuranoch. Ďalších približne 195 miliónov eur je v rámci Všeobecnej pokladničnej správy určených na investičné projekty. Viac peňazí má smerovať aj do dopravy, najmä na diaľnice, rýchlostné cesty a železničnú infraštruktúru.

Chýbajúca stratégia a zvyšovanie výdavkov verejnej správy

Podnikatelia však upozorňujú, že samotné výdavky na jednotlivé projekty podľa nich nenahrádzajú širšiu hospodársku stratégiu. ZPS zároveň poukazuje na rast výdavkov na zamestnancov verejnej správy o 1,07 miliardy eur. Podľa združenia sa tak namiesto avizovaného šetrenia a znižovania počtu zamestnancov verejnej správy výdavky ďalej zvyšujú.

Veľkou položkou zostáva aj obsluha štátneho dlhu. ZPS uvádza, že na úroky má Slovensko v roku 2027 vynaložiť 2,44 miliardy eur. Združenie upozorňuje, že peniaze smerujúce na úroky potom chýbajú v iných oblastiach verejných financií.

Odkladanie konsolidačných opatrení

Podnikatelia zároveň upozorňujú na to, že vláda odkladá výraznejšiu konsolidáciu do ďalších rokov. V rokoch 2028 a 2029 bude podľa samotného rozpočtového plánu potrebné hľadať ďalšie úspory, pričom od roku 2028 má podľa platného zákona klesnúť dočasne zvýšený zdravotný odvod zamestnávateľov z 11 na 10 percent a vláda avizuje aj zrušenie transakčnej dane. Zároveň majú pribudnúť ďalšie výdavky vyplývajúce z platových automatov.

„Každý rok odkladu reforiem znamená vyšší dlh, vyššie úroky a tvrdšie opatrenia neskôr,“ upozorňuje Solík. Podľa neho by poslanci mali návrh rozpočtu odmietnuť a začať sa zaoberať zásadnými úsporami výdavkov.

Slabý hospodársky rast a neudržateľný dlh

Rada slovenských exportérov vidí problém predovšetkým v tom, že rozpočet podľa nej nedáva ekonomike dostatočný impulz na rast. ZPS zase upozorňuje, že bez zásadnejších zmien na výdavkovej strane a jasného plánu na stabilizáciu dlhu sa bude tlak na verejné financie zvyšovať. Obe podnikateľské organizácie sa tak zhodujú v tom, že samotné ozdravovanie verejných financií nebude dlhodobo udržateľné bez silnejšej a konkurencieschopnejšej ekonomiky.

Poslanci uvoľnili rozpočtové pravidlá míňania, podnikatelia aj opozícia protestujú

Koalícia tesne pred začiatkom parlamentnej debaty o štátnom rozpočte zmenila pravidlá rozpočtového provizória. Poslanci schválili pozmeňujúci návrh Daniela Karasa zo strany Smer-SD, ktorý ruší limit jednej dvanástiny výdavkov na každý mesiac. Opozícia v tom vidí prípravu na možnosť, že rozpočet na rok 2027 v parlamente neprejde. Minister financií Ladislav Kamenický zmenu obhajuje tým, že štát má aj výdavky, ktoré sa prirodzene nekonajú rovnomerne každý mesiac. Celkový ročný strop má podľa neho zostať zachovaný.

Novelu zákona o rozpočtových pravidlách schválilo 6. októbra všetkých 76 hlasujúcich poslancov, jeden prítomný nehlasoval. Samotný návrh mal pôvodne najmä znížiť administratívnu záťaž pri uplatňovaní rozpočtových pravidiel, no práve dodatočná úprava režimu provizória sa stala jeho politicky najspornejšou časťou. Pozmeňujúci návrh Daniela Karasa bol do parlamentu podaný v deň hlasovania.

Doterajší systém funguje tak, že ak štát nemá schválený rozpočet, prechádza do rozpočtového provizória. Celkové výdavky nesmú prekročiť úroveň predchádzajúceho roka a zároveň platí mesačné obmedzenie, podľa ktorého možno v danom mesiaci použiť najviac jednu dvanástinu celkových výdavkov. Štát pritom musí ďalej plniť zákonné povinnosti, napríklad valorizácie. Po novom sa mesačný limit ruší. Neznamená to však formálne zrušenie celoročného stropu. Výdavky za celý rok provizória majú zostať limitované úrovňou predchádzajúceho roka.

Vyššia miera pružnosti výdavkov

Práve v tom je jadro sporu. Kamenický tvrdí, že súčasné pravidlá nie sú pružné, pretože niektoré štátne výdavky prichádzajú napríklad štvrťročne alebo nepravidelne. Ak sa v jednom mesiaci neminie celá povolená dvanástina, peniaze sa dnes nedajú jednoducho presunúť do ďalšieho obdobia. Nové pravidlá by preto podľa ministra umožnili pružnejšie rozložiť čerpanie v priebehu roka bez zvýšenia celkového limitu. Zároveň otvorene priznal, že vzhľadom na veľmi tesnú koaličnú väčšinu sa vláda pripravuje na všetky možnosti.

Opozícia však načasovanie zmeny interpretuje úplne inak. Progresívne Slovensko tvrdí, že koalícia si tým vytvára priestor na výrazne voľnejšie míňanie v prípade, že riadny rozpočet nebude schválený. Michal Šimečka hovoril o možnosti predvolebného míňania a Štefan Kišš upozornil na väčší vplyv ministra financií pri rozhodovaní o tom, kedy sa budú jednotlivé výdavky čerpať. Poslanec SaS Ondrej Dostál zase kritizoval, že návrh sa do programu vrátil nečakane a výbory dostali na jeho prerokovanie len veľmi krátky čas.

Kritika sa preto netýka iba samotného mesačného limitu. Opozícia spochybňuje najmä to, prečo vláda mení pravidlá práve teraz, krátko pred hlasovaním o rozpočte. Koalícia má v parlamente iba 76 poslancov, teda najtesnejšiu možnú väčšinu. Návrh rozpočtu na rok 2027 tak bude musieť získať podporu prakticky všetkých koaličných poslancov. Po návrate Tomáša Tarabu do parlamentu sa navyše zmenilo rozloženie síl v koalícii.

Kritika z podnikateľského sektora

Významnú výhradu pridávajú aj podnikatelia. Prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík tvrdí, že zmena pravidiel zapadá do širšieho problému rozpočtovej zodpovednosti. Podľa ZPS vláda už v minulosti čelila výhradám pre spôsob uplatňovania ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a teraz podľa združenia oslabuje aj pravidlá rozpočtového provizória.

„Politici, ktorí ho kedysi podporili, by dnes mali ísť príkladom, nie hľadať spôsoby, ako ho obchádzať,“ uviedol Solík v súvislosti s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa ZPS by mala vláda otvorene ukázať, ktoré výdavky dokáže financovať z vlastných príjmov a ktoré bude musieť pokrývať dlhom. Združenie zároveň upozorňuje, že prípadné spochybnenie ústavnosti postupu by mohlo viesť k rozpočtovému provizóriu, ohroziť investície a zvýšiť neistotu veriteľov, čo by sa napokon mohlo premietnuť aj do ceny štátneho financovania.

Spor o provizórium prichádza v citlivom momente. Vláda v pondelok schválila návrh rozpočtu na rok 2027 s deficitom 4,94 percenta HDP, teda približne 7,5 miliardy eur. Ministerstvo financií ho označuje za rozpočet zachovania sociálneho štandardu a tvrdí, že je v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Počíta so zachovaním 13. dôchodkov, energopomoci a ďalších sociálnych opatrení.

Zároveň však ide o rozpočet, pri ktorom zostáva deficit výrazne nad úrovňou, ku ktorej sa Slovensko v minulosti smerovaním fiškálnej politiky hlásilo. Práve preto sa otázka, čo sa stane, ak rozpočet parlament neschváli, dostáva do popredia. V takom prípade by krajina vstúpila do rozpočtového provizória. Po novom by vláda mala pri jeho fungovaní väčšiu voľnosť v časovaní výdavkov, hoci celkový ročný limit by zostal zachovaný.

Zákon o rozpočtovej zodpovednosti

Parlament pritom v rovnaký deň odmietol posunúť do druhého čítania opozičný návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý predložili poslanci Jana Hanuliaková, Marek Lackovič a Štefan Kišš. Za jeho prerokovanie hlasovalo 66 poslancov, proti bolo 75 a traja sa zdržali. Aj toto hlasovanie prispelo k širšiemu sporu o to, ako má Slovensko pristupovať k dlhovej brzde a ozdravovaniu verejných financií.

O návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027 má parlament začať rokovať 7. októbra. Hlasovanie o ňom je podľa aktuálneho harmonogramu naplánované najskôr na 14. októbra. Tentokrát to bude prvýkrát bez odborného stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Úrad na sociálnej sieti uviedol, že na zhodnotenie dokumentu mali málo času. „Tento rok máme na vypracovanie stanoviska len 48 hodín. Za takýto čas nie je možné návrh zákona roka odborne a detailne posúdiť. Po prvýkrát sa tak začne o štátnom rozpočte rokovať bez odborného stanoviska NKÚ,“ uviedol úrad.