Európska únia sa pripravuje na najhorší vojenský scenár – napadnutie jedného z 27 členských štátov.

Eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius má do 19. marca predložiť “Bielu knihu o európskej obrane”, v ktorej načrtne opatrenia zamerané na prípravu EÚ na bezprostredné vojenské nepredvídané udalosti, ako aj na dlhodobé bezpečnostné výzvy na globálnej scéne.

“Veľký tresk“

Napriek tomu, že sa posilnila rétorika a zároveň sa zvýšili opatrenia, blok je stále ďaleko od dosiahnutia toho, čo Kubilius opísal ako “veľký tresk” v oblasti európskej obrany.

„V obrane už jednoducho nie je možné postupovať tak ako doteraz,“ povedal pre Euronews Daniel Fiott, profesor z Centra pre bezpečnosť, diplomaciu a stratégiu (Centre for Security, Diplomacy and Strategy) v Bruseli.

Fiott zdôraznil, že Biela kniha musí jasne definovať, ako by mala Európa reagovať, ak USA drasticky znížia svoju podporu Ukrajine a európskej bezpečnosti, a to spolu s potrebným financovaním v kľúčových oblastiach obranných kapacít.

Plán priemyselných výstupov

Ako prvý bod redakcia Euronews uvádza plán priemyselných výstupov: Čo Európa potrebuje, v akom množstve a do kedy?
Konkurencieschopnosť je pre európsky obranný priemysel kritickou výzvou, uviedol pre Euronews poslanec Európskeho parlamentu Riho Terras (Estónsko/EĽS), podpredseda parlamentného výboru pre bezpečnosť a obranu.

„(Obranný priemysel) je príliš roztrieštený, pravidlá vnútorného trhu sa naň nevzťahujú a bankový sektor neposkytuje obrannému priemyslu úvery,“ argumentoval a zdôraznil, že Komisia musí tieto nedostatky riešiť v rámci svojho mandátu.
Na ich riešenie vedúci predstavitelia priemyslu požadujú plán priemyselných výstupov, ktorý by premietol potreby členských štátov v oblasti kapacít do konkrétnych cieľov obranného priemyslu, špecifikoval množstvá a stanovil časové harmonogramy.
Zástupcovia priemyslu naliehajú na vlády, aby udali, ktoré kapacity si vyžadujú zvýšenie, v akom rozsahu a do akého termínu, a to v čase mieru aj v čase konfliktu.

V neoficiálnom dokumente sa zdôrazňuje potreba dlhodobých záväzkov v oblasti obstarávania a investícií, ktoré umožnia úspory z rozsahu a prilákajú financovanie zo súkromného sektora.

Kreatívny prístup

Druhý bodom je kreatívny prístup k zabezpečeniu financovania, pretože EÚ plánuje navýšiť rozpočet na obranu na úroveň 500 miliárd eur.

V správe o konkurencieschopnosti, ktorú vypracoval Mario Draghi, sa odhaduje, že EÚ bude v nasledujúcom desaťročí potrebovať približne 500 miliárd EUR, aby si zachovala konkurencieschopnosť v oblasti globálnej obrany. Hlavným zdrojom financovania zostávajú obmedzené rozpočty členských štátov na obranu. Odkiaľ však budú tieto peniaze pochádzať?

„2 % HDP sú minulosťou. Musíme stanoviť novú hranicu – minimálne 3 % HDP – a EÚ by ju mala tiež stanoviť,“ povedal Terras s odkazom na cieľ NATO v podobe 2 % výdavkov na obranu, ktorý dodržiava 23 z 27 členských štátov EÚ.

Komisár Andrius Kubilius navrhol, aby sa v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci na roky 2028 – 2034 vyčlenilo na investície do obrany najmenej 100 miliárd EUR.

V rokoch 2021 – 2027 bolo na bezpečnosť a obranu vyčlenených len 15 miliárd EUR (1,2 % viacročného finančného rámca).
„Európa dokázala, že v prípade potreby dokážeme zmobilizovať zdroje – 700 miliárd EUR bolo vyčlenených na obnovu po pandémii COVID-19. Ruská hrozba je pre Európu omnoho existenčne závažnejšia, než bola pandémia,“ povedal Kubilius.

Na preklenutie investičnej medzery navrhol vydávanie “obranných dlhopisov“, podobných nástrojom na obnovu COVID-19, a prerozdelenie nevyužitých prostriedkov.

Na neformálnom stretnutí vedúcich predstaviteľov EÚ v Bruseli sa objavili dve ďalšie možnosti: revízia pravidiel poskytovania úverov Európskou investičnou bankou (EIB) a zjednodušenie predpisov EÚ o verejnom obstarávaní.

Poľský minister zahraničných vecí tiež uviedol, že EÚ by mala preskúmať myšlienku zriadenia “banky pre zbrojenie” na získanie finančných prostriedkov potrebných na posilnenie svojich obranných kapacít.

Zvýšenie štandardizácie a vzájomnej spolupráce

Tretím bodom je navýšenie štandardizácie a vzájomnej spolupráce medzi ozbrojenými silami členských štátov.
„Nepotrebujeme európsku armádu. Potrebujeme 27 európskych armád, ktoré sú schopné a môžu účinne spolupracovať na odrádzanie našich súperov a obranu Európy, najlepšie so spojencami, ale v prípade potreby aj samostatne,“ povedala Kaja Kallasová, viceprezidentka EK pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, na januárovej výročnej konferencii Európskej obrannej agentúry.

Európsky obranný priemysel je naďalej roztrieštený a orientovaný na jednotlivé štáty, chýbajú mu príležitosti na štandardizáciu, spoločné obstarávanie a združovanie zdrojov.

Cieľom EÚ je zabezpečiť, aby sa do roku 2030 aspoň 35 % obstarávania v oblasti obrany uskutočňovalo spoločne, pričom v roku 2022 to bolo len 18 %.

„Potrebujeme viac štandardizácie a spoločného obstarávania. Hlavnou výzvou je prekonať mentalitu národného priemyslu a vyvinúť spoločné úsilie na riešenie nedostatkov v kapacitách,” uviedla pre Euronews poslankyňa Európskeho parlamentu Marie-Agnes Strack-Zimmermannová (Nemecko/Renew Europe), predsedníčka parlamentného výboru pre bezpečnosť a obranu.

Posilnenie výskumu a vývoja

Európska únia potrebuje posilniť svoj výskum a vývoj, zdôraznila redakcia v štvrtom bode. Investície do kozmického sektora sa v USA rozširujú oveľa rýchlejšie ako v Európe, uviedol pre Euronews šéf Európskej vesmírnej agentúry (ESA).

„Európa musí dohnať náskok silnými verejnými investíciami, aby si udržala globálnu konkurencieschopnosť a zachovala si vedúce postavenie v kľúčových oblastiach,“ argumentoval.

V roku 2023 vyčlenili členské štáty EÚ na výskum a vývoj v oblasti obrany približne 11 miliárd EUR, pričom takmer 4 miliardy EUR sú určené na investície do obranných technológií.

Bol zriadený aj Európsky obranný fond (EDF) s rozpočtom 8 miliárd eur na roky 2021 – 2027 a zahŕňa 2,7 miliardy eur na spoločný obranný výskum.

„Ďalším krokom v podpore výskumu a inovácií je odstránenie prekážok jednotného trhu a podpora nových zdrojov financovania výskumu a vývoja,“ uviedol Fiott a zdôraznil nákladné regulačné a administratívne prekážky cezhraničných inovácií v oblasti obrany.

„Banky a fondy stále váhajú s investíciami do obrany, avšak výskum a vývoj v oblasti technológií s dvojitým použitím ponúka široké spoločenské výhody,“ dodal.

Vesmír

Ako posledný bod Euronews uvádza vytvorenie užších väzieb s vesmírnym sektorom.

Vesmírny a obranný priemysel čelia podobným výzvam, preto by sa riešenia mali vyvíjať spoločne, povedal Kubilius na 17. konferencii o vesmíre v Bruseli.

„Musíme využívať vesmír na obranu našich krajín, spoločnosti a ľudí – so spravodajskými informáciami, geolokáciou a komunikáciou pre naše ozbrojené sily,“ povedal komisár pre vesmír a obranu.

„Chcem nadviazať dialóg s členskými štátmi a vesmírnymi veliteľmi s cieľom preskúmať možnosti európskeho systému na monitorovanie vesmírnych hrozieb vrátane vojenských hrozieb,“ povedal komisár z Litvy.

Skúsenosti z bojiska na Ukrajine ukázali, že pre modernú vojenskú obranu sú správy z vesmíru kľúčové. EÚ preto posilňuje svoje štruktúry a spôsobilosti v oblasti informačných systémov.

Kubilius tiež zdôraznil implementáciu Vesmírnej stratégie EÚ pre bezpečnosť a obranu, Vesmírnej priemyselnej stratégie EÚ, Európskeho vesmírneho štítu a IRIS2, pričom zdôraznil potrebu dlhodobej vízie pre európske kozmické kapacity.

„Európa vybudovala jedinečnú pozíciu vo vesmíre, ktorá slúži celému ľudstvu. Musíme ju brániť pred akýmkoľvek agresorom,“ vyhlásil.

Prečítajte si tiež:

• Čo sa deje na fronte? Situácia je komplikovaná
• Friedrich Merz chce zapojiť Nemecko viac do vojny. Scholz to odmieta