Pravoslávni začínajú pôstny čas. Patriarcha Bartolomej: Je „časom radosti“

Askéza je okrem toho iným vyjadrením „kresťanského života“; spája sa s absolútnou dôverou v Božiu Prozreteľnosť, s nevyčerpateľnou duchovnou radosťou života zasväteného Kristovi, s prekonávaním seba samého a poddaním sa, s láskou k blížnym a s úctou k celému stvoreniu – vysvetľuje patriarch vo svojom veľkopôstnom liste.

„Askéza je udalosťou cirkevnou, nie individuálnou,“ pokračuje Bartolomej a dodáva, že „obrátenie, modlitba, pokora, ochota odpúšťať, pôst a skutky milosrdenstva sú navzájom prepojené a vzájomne sa prenikajú.“ V pravoslávnej tradícii askéza nie je cieľom sama osebe, „ktorá by vždy viedla k preceňovaniu vlastného úsilia a podporovala tendencie k sebou ospravedlňovaniu“. Veľký pôst je vhodným časom „na zažiť Cirkev ako miesto a spôsob zjavenia darov Božej milosti – vždy ako predchuť radosti Pánovho zmŕtvychvstania, ako základný kameň našej viery a ako žiarivý horizont nádeje, ktorá v nás žije.“

Bohužiaľ a nespravodlivo bola kresťanská askéza modernými mysliteľmi označená ako popretie radosti života a obmedzenie ľudskej tvorivosti, konštatuje patriarch Bartolomej. „V skutočnosti však nič nemôže byť ďalej od pravdy.“ Askéza ako oslobodenie od majetku a pripútanosti k materiálnym statkom – a predovšetkým ako oslobodenie od samého seba – je „zdrojom a prejavom skutočnej slobody“. Takáto askéza vedie k znovuobjaveniu sily Božej milosti, hĺbky života v Kristovi a nádeje na večný život.

Pravoslávny Veľký pôst

V Pravoslávnej cirkvi obdobie Veľkého pôstu pred Veľkou nocou trvá vždy o dva dni dlhšie ako v Katolíckej cirkvi. Začína sa tzv. „Čistým pondelkom“ (23. februára), nie Popolcovou stredou, ktorá v tejto forme neexistuje. Čistý pondelok je spolu s Veľkým piatkom najdôležitejším dňom pôstu v roku pre pravoslávnych. Po prvých 40 dňoch Veľkého pôstu nasleduje Lazarova sobota, Kvetná nedeľa a Veľký týždeň.

Tento rok sa Veľká noc v pravoslávnych cirkvách bude sláviť 12. apríla, týždeň po západných cirkvách. Rôzne dátumy Veľkej noci, ktoré určujú aj obdobie Veľkého pôstu, vyplývajú z odlišných spôsobov počítania. Východné cirkvi určujú dátum Veľkej noci podľa juliánskeho kalendára, nie podľa metódy západných cirkví, ktoré zaviedli reformu kalendára v 16. storočí. Preto sa dátumy Veľkej noci môžu v extrémnych prípadoch líšiť až o päť týždňov – niekedy sa však zhodujú, ako to bolo v roku 2025.

Zdroj: E-kai, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk