Volebný neúspech môže kandidát podľa odborníčky vnímať aj ako osobné odmietnutie

Pre kandidáta môžu byť podľa nej voľby vyvrcholením niekoľkých mesiacov práce, do ktorej vložil množstvo času a osobného úsilia. Do kampane často vstupuje aj s presvedčením, že dokáže niečo zmeniť. Ak neuspeje, môže okrem sklamania pociťovať frustráciu či pochybnosti o vlastných schopnostiach.

Problém podľa Knut môže nastať najmä vtedy, keď si človek príliš spojí svoju hodnotu s volebným úspechom. „Prehra potom nie je len neúspechom v konkrétnej súťaži, ale môže ju vnímať ako dôkaz, že nie je dostatočne schopný alebo že si ho ostatní nevážia. Je preto dôležité pripomínať si, že výsledok volieb nevypovedá o hodnote človeka,“ povedala Knut.

V prvých dňoch po voľbách odporúča dopriať si čas a nesnažiť sa nepríjemné pocity okamžite potlačiť. Sklamanie, hnev či hanba sú podľa nej prirodzenými reakciami na neúspech. Pomôcť môže rozhovor s niekým blízkym, kto dokáže vypočuť bez zľahčovania pocitov. Užitočný môže byť aj dočasný odstup od politických diskusií a návrat k bežným činnostiam.

Knut zároveň upozornila, že v období silných emócií nie je vhodné robiť unáhlené rozhodnutia ani sa púšťať do verejných konfliktov. Rizikové môžu byť najmä reakcie na sociálnych sieťach. Podľa nej nepomáha ani neustále vracanie sa k volebným výsledkom a premýšľanie nad tým, kto kandidáta nepodporil a z akých dôvodov. Na zhodnotenie volebnej kampane a vlastného neúspechu je podľa Knut vhodnejšie počkať, kým prvotné emócie ustúpia.

Podľa Knut by rodinní príslušníci a ďalší blízki ľudia mali neúspešnému kandidátovi predovšetkým poskytnúť priestor na spracovanie sklamania bez toho, aby ho nútili okamžite hľadať pozitívne stránky prehry. Každý človek pritom môže potrebovať inú formu podpory.

„Dôležité je vypočuť ho a dať mu najavo, že jeho hodnota v očiach blízkych nezávisí od volebného výsledku. Nemusia pritom hľadať riešenia ani mať pripravené povzbudivé slová. Niekedy je najväčšou pomocou práve to, že pri človeku zostanú aj vtedy, keď prežíva sklamanie alebo hnev,“ doplnila Knut.

Zároveň upozornila, že aj dobre mienené povzbudzovanie môže niekedy ublížiť. „Výroky ako ´veď o nič nejde´, ´nabudúce vyhráš´ alebo ´aspoň máš skúsenosť´ môžu v prvých chvíľach vyznieť ako zľahčovanie toho, čo človek prežíva. Rovnako nepomáha hľadať vinníkov či podporovať jeho hnev voči voličom alebo protikandidátom. Bezprostredne po voľbách je dôležitejšie, aby človek cítil, že na svoje sklamanie nie je sám,“ dodala Knut.