Pravoslávni veriaci začínajú sláviť Vianoce

Bohoslužba veľkého povečeria v pravoslávnych chrámoch 6. januára 2026 zakončí obdobie pôstu a započne oslavy samotného sviatku. Kulmináciou duchovnej radosti z udalosti Christovho Narodenia je sv. liturgia v samotný deň sviatku 7. januára 2026. Vo štvrtok 8. januára 2026 vzdajú pravoslávni kresťania úctu Matke Spasiteľa – Presvätej Bohorodičke Panne Márii. Na tretí deň sviatku 9. januára 2026 si pripomenú pamiatku sv. archidiakona Štefana – prvého mučeníka.

Ako informoval tajomník Tlačového odboru Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Vasyľ Kuzmyk, v tohtoročnom Posolstve k sviatku Christovho Narodenia členovia Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, na čele s metropolitom Rastislavom, sa okrem iného venujú aj moci zla vo svete. „Pri pohľade na novonarodeného Christa naberme odvahu bojovať proti zlu silami, ktoré nám On Sám dáva,“ vyzývajú vladykovia.

Svet, ktorý sa potáca v temnote sebectva, vykorisťovania, vojen, popierania duchovného rozmeru človeka a slepých uličiek technického pokroku, potrebuje podľa vladykov Christovo svetlo. „Iba Božia prítomnosť v našom srdci, myšlienkach a rozhodnutiach môže osvetliť náš život, naše slová i skutky a pomôcť nám vydávať svedectvo o veľkom tajomstve viery „blízkym i vzdialeným“ (Est 9, 20),“ uvádzajú v tohtoročnom posolstve vladykovia.

Na Slovensku sa hlási k pravoslávnej cirkvi približne 50 000 veriacich. Podľa predstaviteľov cirkvi je ich však viac, hlavne po začiatku vojny na Ukrajine, ktorá mala za následok odchod veľkého počtu veriacich z tejto krajiny. Väčšina z nich žije na východe republiky. Administratívne sa pravoslávna cirkev delí na dve eparchie – prešovskú a michalovskú. S migráciou obyvateľstva vznikli i mnohé cirkevné obce na strednom a západnom Slovensku.

Pravoslávni veriaci nemávajú tradičnú polnočnú sv. omšu. Veľké povečerie sa môže slúžiť aj skôr, podľa zvykov vo farnosti. Pravoslávni veriaci na Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov, na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba. Po Štedrom dni, teda 7. januára, slávia pravoslávni sviatok narodenia Spasiteľa, nasleduje sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvomučeníka Štefana.

V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je okolo 200 miliónov pravoslávnych veriacich, v Poľsku asi jeden milión. V Česku, kde štatistiky udávajú asi 25 000 pravoslávnych veriacich, treba k sláviacim prirátať aj niekoľko tisíc ukrajinských robotníkov. Juliánsky kalendár si uchovala srbská i jeruzalemská cirkev. Niektoré cirkvi, napríklad grécka, cyperská, alexandrijská, albánska a bulharská, slávia Vianoce už podľa nového štýlu, ale aj tam existujú skupiny veriacich, ktoré sa pridržiavajú starého kalendára. V USA a na celom území západnej pologule sa pravoslávni veriaci prispôsobili gregoriánskemu kalendáru.