V úvodných dňoch schôdze by mali poslanci prebrať návrhy z dielne ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ku ktorým vláda navrhuje skrátené legislatívne konanie. Súvisia s čerpaním prostriedkov z plánu obnovy a eurofondov. Body už boli v programe predošlej schôdze, no poslanci sa k nim nedostali. Parlament by mal definitívne rozhodnúť i o vládnej novele zákona o Environmentálnom fonde a vládnom zákone o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu.

V NR SR sú aj viaceré návrhy z dielne rezortu vnútra. Zákonodarcovia by mali diskutovať o návrhu na zvýšenie pokút za spáchanie priestupkov či o novele, ktorá by cudzincom priniesla možnosť po skončení ich dočasného útočiska požiadať o udelenie prechodného pobytu. Ministerstvo spravodlivosti má na rokovaní úpravu Civilného sporového poriadku, ktorá napríklad mení, že súd bude mať možnosť, nie povinnosť, vydať rozsudok pre zmeškanie, ktorým vyhovie žalobe, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný.

Na programe je tiež vládna novela zákona o energetike, ktorou sa majú sprísniť pravidlá pre domácnosti. Rezort cestovného ruchu a športu zase prišiel s návrhom, ktorým chce zaviesť register krátkodobých prenájmov. Do neho budú musieť byť od marca budúceho roka zapísaní všetci krátkodobí prenajímatelia. Neprerokované zostávajú i dve vetované legislatívy – zákon o tzv. covidových amnestiách a novela zákona o hazardných hrách.

Na schôdzi sa budú preberať tiež viaceré koaličné poslanecké návrhy. Smer-SD prišiel s novelou zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Zaviesť sa ňou má nový spôsob hlasovania v zahraničí – po novom by sa tak mohlo voliť na zastupiteľských úradoch, nie poštou. Zároveň má rozšíriť možnosť hlasovania zo zahraničia aj na prezidentské voľby. Úprava takisto mení výšku volebnej kaucie pre voľby do NR SR a do Európskeho parlamentu. Poslanci Smeru-SD majú v druhom čítaní tiež návrh, ktorým chcú zaviesť presné podmienky, pri splnení ktorých bude mať poistenec nárok na úhradu tzv. lieku na výnimku.

Skupina poslancov za Hlas-SD chce zase v NR SR presadiť zníženie odmeny spojenej s udelením štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej ceny Alexandra Dubčeka. Spolu s nezaradeným poslancom Romanom Malatincom tiež na rokovanie predložila návrh na predĺženie volebného obdobia v samosprávach zo štyroch na päť rokov. Takúto úpravu má v parlamente aj koaličná SNS, tá však chce volebné obdobie na päť rokov okrem samospráv predlžovať aj v NR SR.

Viaceré návrhy chce presadiť aj opozícia. PS napríklad prišlo s návrhom, ktorým chce riešiť menštruačnú chudobu. SaS navrhla, aby stáli splnomocnenci vládneho kabinetu museli do parlamentu každoročne predkladať správu o svojej činnosti za vlaňajšok. KDH predložilo úpravu zákona o hazardných hrách, chce ňou posilniť ochranu spotrebiteľov. Hnutie Slovensko by zase chcelo zakázať konzumáciu alkoholu a fajčenia v priestoroch herní a kasín.

Poslancov čakajú tiež viaceré návrhy uznesení, výročné správy či voľba člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Parlament si minútou ticha uctil zosnulého bývalého poslanca L. Lysáka

Poslanci Národnej rady (NR) SR si v utorok popoludní uctili minútou ticha bývalého poslanca NR SR Ladislava Lysáka, ktorý zomrel v sobotu (11. 4.) vo veku 92 rokov. Jeho životný príbeh v pléne priblížil Dušan Jarjabek (Smer-SD).

Lysák bol poslancom NR SR v rokoch 1994 až 1998, do parlamentu kandidoval za koalíciu Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska. Bol tiež diplomatom, ekonómom a umelcom. Pôsobil aj ako veľvyslanec v Indii. Zakladal a viedol štátny ústav pre ekonomiku a riadenie priemyslu v Bratislave.

Parlament schválil novelu zákona o matrikách, má znížiť byrokraciu

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili novelu zákona o matrikách. Stojí za ňou ministerstvo vnútra. Argumentuje, že úprava prinesie zníženie byrokracie a implementuje zmeny v oblasti digitalizácie.

Úprava prinesie viaceré zmeny. Ustanoviť sa ňou má miestna príslušnosť matričného úradu pri zápise vyhlásenia za mŕtveho. „Vzhľadom na nové usporiadane súdov, pričom sa zlúčili niektoré zanikajúce okresné súdy s nástupníckymi súdmi a vznikli z nich pracoviská okresných súdov, je potrebné spresniť miestnu príslušnosť matričného úradu, ktorý bude zápis vyhlásenia za mŕtveho do matričnej knihy úmrtí vykonávať,“ ozrejmil rezort.

Zavádza tiež možnosť vydávať druhopisy matričných dokladov z osobitnej matriky na všetkých matričných úradoch v rámci SR. „Doteraz sa vydávali úradné výpisy z osobitnej matriky len na jednom pracovisku – osobitnej matrike v Bratislave. Efektívnejšie to bude podľa predloženého návrhu,“ ozrejmilo ministerstvo.

Po novom tiež budú môcť ľudia využívať elektronické matričné doklady na právne použitie. Do matriky by sa po novom už nemuseli zapisovať ani celé dohody rodičov či rozhodnutia súdov o priezvisku dieťaťa. Po novom matriky zapíšu už len samotné priezviská. Podobne by tomu mohlo byť aj pri dohodnutom priezvisku manželov a ich detí.

Novela tiež rozširuje okruh miest, na ktorých je možné vykonávať úkony spojené s aktiváciou, zmenou a resetovaním bezpečnostného osobného kódu pripojeného k dokladu o pobyte cudzinca. Po novom to bude možné nielen na útvaroch Policajného zboru, ale aj na iných miestach, ktoré zverejní ministerstvo vnútra. „Zmena smeruje k zníženiu administratívnej záťaže cudzineckej polície a zefektívneniu klientskych služieb pre cudzincov,“ píše sa v odôvodnení návrhu.

Po novom sa tiež bude dať vykonávať aktivácia občianskeho preukazu, zadávanie bezpečnostných osobných kódov a manažment certifikátov pre elektronický podpis aj na iných miestach ako na útvaroch Policajného zboru. „Umožnením vykonávať tieto úkony na ‚inom mieste‘ sa otvára cesta k využitiu napríklad širokej siete pobočiek poskytovateľa univerzálnej poštovej služby. Občan tak nebude musieť navštevovať často preťažené oddelenia dokladov len pre administratívne úkony, ktoré nevyžadujú priame rozhodovanie policajného orgánu,“ uvádza sa v materiáli.

Nová úprava má spresniť identifikáciu konečného užívateľa výhod

Identifikáciu a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod má spresniť a doplniť novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Novelu spolu s ďalšími súvisiacimi úpravami v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Zmeny majú odstrániť zostávajúce nedostatky, na ktoré Slovensko upozornil výbor expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu s názvom Moneyval. Potrebné zmeny vychádzajú z odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF), ktoré je považované za kľúčové v danej oblasti. „SR doteraz odstránila 13 nedostatkov z celkového počtu 20 podkritérií, musí však preukázať ďalší pokrok v odstraňovaní zostávajúcich siedmich podkritérií,“ vysvetlilo Ministerstvo vnútra (MV) SR, ktoré návrh predložilo.

V tejto súvislosti musí SR odstrániť nedostatky vzťahujúce sa na identifikáciu a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, definíciu konečného užívateľa výhod pri združeniach majetku a v prípade zahraničného zvereneckého fondu, povinnosť identifikácie fyzických osôb zastávajúcich riadiace funkcie. Upraviť tiež musí oprávnenie povinných osôb v prípade podozrenia na vykonávanie neobvyklej obchodnej operácie.

Ministerstvo upozornilo, že neodstránenie nedostatkov by malo za následok možné sankcie, ale aj zaradenie krajiny na tzv. grey list (šedý zoznam). „Okrem samotného negatívneho vplyvu na reputáciu krajiny by to znamenalo aj zvýšené kontroly zo strany medzinárodných inštitúcií, sťaženie vykonávania cezhraničných transakcií a zníženie schopnosti prilákať zahraničné investície,“ objasnil rezort vnútra.

Ďalšie legislatívne úpravy bolo podľa MV potrebné prijať v nadväznosti na zavedenie nového informačného systému Finančnej spravodajskej jednotky Prezídia Policajného zboru na prijímanie a analýzu neobvyklých obchodných operácií. Úpravy vychádzajú aj z aplikačnej praxe a majú zefektívniť proces správneho konania. V novele sa preto odporúča, aby v prípade správneho konania, respektíve osobitného konania vedeného podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií, bolo možné uložiť aj sankciu prepadnutia veci.

Po novom má prevádzka informačného systému Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci prejsť zo Štatistického úradu SR na MV. Poslanci to odôvodnili vytvorením „bezpečnej a jednotnej hardvérovej infraštruktúry informačného systému“ a jeho trvalého udržiavania na požadovanej technickej a bezpečnostnej úrovni. Hovorili tiež o úspore nákladov, pretože riešenie bude implementované do vládneho cloudu MV. Zároveň novela rieši aj úpravu prechodu úloh, finančného, technického a materiálneho zabezpečenia, spisovej agendy a štátnozamestnaneckých vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov, majetku, pohľadávok.

Nová legislatíva tiež stanovuje podmienky poskytovania údajov o konečnom užívateľovi výhod osobám s oprávneným záujmom. Dopĺňa sa vymedzenie osôb s oprávneným záujmom, ktorými môžu byť predovšetkým subjekty pôsobiace v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, a to či už ako orgány verejnej moci alebo mimovládne subjekty. Nastavujú sa lehoty pri poskytovaní informácií o konečnom užívateľovi výhod, proces overovania oprávneného záujmu, ako aj dôvody neposkytnutia informácií o konečnom užívateľovi výhod.

Zmeny v zákonoch by mali platiť od 1. júna 2026.

Parlament schválil zákon o osvedčovaní listín a podpisov

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili zákon o osvedčovaní listín a podpisov na listinách. Urobili tak v utorkovom hlasovaní. Nová legislatíva má riešiť situáciu spojenú so zvýšeným nárastom sporných výkladov paragrafových znení doterajších právnych úprav.

„V súčasnosti je osvedčovanie listín a podpisov na listinách upravované zákonom o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2002. Vzhľadom k tomu, že od prijatia tohto zákona došlo k zániku krajských úradov a neskôr i obvodných úradov, v rámci implementácie programu Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa (ESO), k štrukturálnym a kompetenčným zmenám miestnej štátnej správy a v neposlednom rade i k modernizácii verejnej správy, novelizácia zákona nie je dostatočná a vyžaduje sa vypracovanie nového zákona,“ priblížil rezort vnútra, ktorý za úpravou stojí.

Nový zákon podľa neho odstráni nepresnosti súčasnej úpravy, zlepší prehľadnosť právnych noriem a posilní právnu istotu pre všetky dotknuté subjekty a riešenie potrieb občanov, ktoré vychádzajú z aplikačnej praxe.

Legislatíva má nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2026.

Poslanci odmietli novelu z dielne PS, riešiť mala sektor vodárenstva

Parlament v utorkovom hlasovaní odmietol aj novelu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Predložili ju poslanci Národnej rady (NR) SR za PS. Ich zámerom bolo podľa ich slov vniesť transparentnosť do sektoru vodárenstva tak, aby boli položky oprava a obnova jasne rozlíšiteľné.

Chceli tiež svojím návrhom dosiahnuť to, aby bolo vytváranie účelovej finančnej rezervy na obnovu zodpovedajúce skutočným potrebám a aby bolo riadenie vodárenských spoločností predvídateľné a kontrolovateľné. „Navrhuje sa precizovať pojem oprava tak, aby bolo zrejmé, že ide o práce na odstránenie následkov poškodenia alebo čiastočného fyzického opotrebovania, pri ktorých nedochádza k technickému zhodnoteniu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie,“ napísali predkladatelia v dôvodovej správe.

Pokuty za priestupky sa majú zvýšiť, zaviesť by sa mohla aj nová sankcia

Za spáchanie priestupkov by sa mali zvýšiť pokuty, pretože sa dlhší čas nezvyšovali. Okrem toho sa má zaviesť aj nová sankcia menších obecných služieb. Vyplýva to z novely zákona o priestupkoch, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania.

„Súčasná výška pokút nespĺňa výchovný, represívny a ani preventívny charakter sankcie,“ tvrdí Ministerstvo vnútra (MV) SR, ktoré návrh predložilo. Rezort chce zaviesť rozšírenie okruhu sankcií o novú sankciu menších obecných prác. Zaviesť sa má najmä pre prípady, pri ktorých nie je možné vymôcť pokutu. Stráca sa tak podľa neho účel samotného priestupkového konania. „Zároveň sa vyskytujú prípady, v ktorých nie je peňažná pokuta dostatočným odstrašujúcim prostriedkom, najmä ak páchateľ priestupku je finančne schopný pokutu uhradiť,“ doplnilo MV. Práca v prospech spoločnosti, v ktorej páchateľ priestupku žije, môže zároveň zvýšiť jeho sociálnu zodpovednosť.

Správny orgán by ich mohol uložiť v rozsahu od 20 do 150 hodín. Mladiství by mohli pracovať od desať do 75 hodín. Páchateľ priestupku by ich musel vykonať do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade, že tak neurobí, správny orgán by mohol „premeniť“ sankciu alebo jej zvyšok na pokutu.

„Sankcia menších obecných služieb sa javí ako efektívny a žiadaný nástroj aj v prípade mladistvých páchateľov. Z poznatkov z aplikačnej praxe vyplýva, že v prípade uloženej pokuty túto často za mladistvého uhradí jeho zákonný zástupca. V takomto prípade tak nedochádza k naplneniu výchovnej, preventívnej ani represívnej funkcie uloženej sankcie voči mladistvým páchateľom,“ argumentuje rezort v návrhu.

Menšie obecné služby by páchateľ priestupku mohol vykonávať spravidla pre obec či ňou zriadenú organizáciu a v územnom obvode, v ktorom má trvalý pobyt, a to bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase. O uložení tejto sankcie by mal rozhodovať správny orgán. Nemohol by ju uložiť dlhodobo práceneschopnej osobe či osobe so zdravotným postihnutím.

Ministerstvo vnútra zároveň navrhuje, aby bola právna úprava účinná od 1. júla 2026.

Parlament vyslovil súhlas so zmluvou o policajnej spolupráci medzi SR a ČR

Národná rada (NR) SR vyslovila súhlas so zmluvou o policajnej spolupráci medzi SR a ČR. Zároveň rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi. Urobila tak v utorkovom hlasovaní.

„Zmluva medzi SR a ČR o policajnej spolupráci upravuje spoluprácu pri predchádzaní a odhaľovaní trestných činov, zisťovaní ich páchateľov, ochrane verejného poriadku a bezpečnosti, ako aj pri predchádzaní a odhaľovaní priestupkov v pôsobnosti policajných orgánov, orgánov finančnej správy v SR a orgánov colnej správy v ČR,“ vysvetlil rezort vnútra.

Účelom zmluvy je podľa neho modernizovať existujúce inštitúty policajnej spolupráce v kontexte boja proti závažnej trestnej činnosti a identifikovaného rizika migračnej vlny a zároveň reflektovať potreby policajnej praxe v rámci medzinárodnej spolupráce.

PS neuspelo s novelou Trestného zákona, nedostala sa do 2. čítania

Opozičné hnutie PS neuspelo s novelou Trestného zákona. Poslanci Národnej rady (NR) SR ju totiž v utorkovom hlasovaní neposunuli do druhého čítania. PS chcelo úpravou presadiť zmeny pri podmienečnom treste odňatia slobody a pri alternatívnych trestoch. Argumentovalo, že tak chcelo odstrániť problémy, ktoré priniesla vládna novela trestnoprávnych kódexov, ktorú parlament prijal v roku 2024.

„Zvlášť problematickým dôsledkom veľkej novely je rozšírenie možností ukladania alternatívnych trestov, najmä trestu domáceho väzenia, ktorého horná hranica výmery bola zvýšená až na päť rokov, a to aj pri trestných činoch, ktorých horná hranica trestnej sadzby dosahuje desať rokov odňatia slobody. Táto úprava umožňuje súdu uložiť trest domáceho väzenia aj páchateľom závažných násilných a sexuálnych trestných činov, čím sa vytvára nesúlad so zásadou proporcionality trestnej represie a oslabuje preventívna aj výchovná funkcia trestu,“ odôvodňovali poslankyne Irena Biháriová a Beáta Jurík (obe PS), ktoré návrh predložili.

Okrem úpravy pri alternatívnych trestoch chceli presadiť aj zmenu pri podmienečnom treste odňatia slobody. „Tzv. veľkou novelu bola vykonaná zásadná zmena, ktorá spočívala v rozšírení možnosti ukladania trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, a to z dvoch na tri roky bez probačného dohľadu a z troch na štyri roky s probačným dohľadom. (…) Táto zmena otvorila možnosť ukladať podmienečné tresty aj pri relatívne závažných trestných činoch, ktoré majú dolnú hranicu trestnej sadzby na úrovni štyroch rokov. (…) Navrhovali sme preto zjednotiť hranicu ukladaného trestu odňatia slobody, pri ktorom je možný podmienečný odklad, a to na úrovni troch rokov – rovnako pri podmienečnom odklade bez probačného dohľadu ako aj s probačným dohľadom,“ dodali.

Sociálne zabezpečenie policajtov sa má upraviť

Pravidlá sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sa majú upraviť v súlade s aplikačnou praxou. Po novom by sa napríklad malo vyplácať materské vojakom či policajtom, ktorí prevzali do osobnej starostlivosti dieťa. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do 2. čítania.

„V aplikačnej praxi sa vyskytli prípady, keď policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý prevzal maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, nemohlo byť priznané materské, keďže právna úprava to neumožňuje. Navrhovaná zmena právnej úpravy má priniesť možnosť vzniku nároku na dávku nemocenského zabezpečenia materské aj policajtom alebo profesionálnym vojakom, ktorí sa o maloleté dieťa starajú na základe rozhodnutia príslušného orgánu,“ uviedol rezort vnútra, ktorý za úpravou stojí.

Novela má tiež sprecizovať pojem nezaopatrené dieťa či zmeniť výpočet tehotenského príspevku. Po novom by tiež zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku nemalo byť považované za zmenu pomerov. Úprava má tiež zvýšiť výšku výsluhového dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po 31. decembri 2003 poberateľovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, a na rozhodovanie o nároku naň je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, a to v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR.

Novela by v prípade definitívneho schválenia mala byť účinná od 1. júla.

Zákon o azyle nahradí nová legislatíva o medzinárodnej ochrane

Zákon o azyle nahradí nový zákon o medzinárodnej ochrane. Pracovať bude s novou terminológiou a zavedie inštitút azylu na hraniciach či možnosť obmedziť slobodu pohybu žiadateľa o takýto azyl. Vyplýva to zo zákona, ktorý v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Ministerstvo vnútra, ktoré návrh pripravilo, chce takto reflektovať požiadavky vyplývajúce z reformy azylovej a migračnej politiky, ktorú minulý rok prijala EÚ.

„Popri medzinárodnej ochrane návrh upravuje aj národný status, ktorým sa rozumie udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, udelenie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny alebo udelenie azylu z humanitných dôvodov,“ uviedol rezort vnútra v návrhu.

Po novom sa zavádza i inštitút konania o azyle na hraniciach. Na to je potrebné systémovo nastaviť spoluprácu medzi správnymi orgánmi a súdmi. Konanie o azyle na hraniciach totiž bude potrebné zrealizovať v lehote do 12 týždňov od zaregistrovania žiadosti. Vo výnimočných prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť na 16 týždňov. Lehoty budú zahŕňať aj prípadné odvolacie konanie.

Nová legislatíva má takisto umožniť obmedziť slobodu pohybu žiadateľov o azyl na hraniciach. „Zavádza inštitút bezplatného právneho poradenstva, na ktoré budú mať žiadatelia nárok už počas správneho konania, a tiež povinnosť vyhotovovať zvukové záznamy z pohovoru so žiadateľom,“ priblížil v návrhu rezort vnútra.

Nový zákon tiež špecifikuje začatie konania o udelenie medzinárodnej ochrany tak, aby bolo jasné, že cudzinec nie je žiadateľom o udelenie medzinárodnej ochrany na území SR.

Ak je za posúdenie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany zodpovedný iný štát a pobyt žiadateľa o jej udelenie na území SR nie je známy, ministerstvo vnútra konanie o udelenie medzinárodnej ochrany preruší po novom najviac na tri roky od dátumu, keď ministerstvo vnútra informovalo zodpovedný štát, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany utiekol.

V zákone sa tiež upravuje situácia vo vzťahu k rodinnému príslušníkovi odídenca, ktorému zanikne dočasné útočisko. Dočasné útočisko po novom zanikne aj rodinnému príslušníkovi, ktorý nespĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska, s výnimkou zániku z dôvodu smrti odídenca. Explicitne sa tiež stanovuje, že príspevok za ubytovanie odídenca je možné poskytnúť len za obdobie počas vyhláseného dočasného útočiska.

Ministerstvo plánuje návrhom znovelizovať aj ďalšie právne predpisy. Medzi nimi napríklad zákon o pobyte cudzincov, Správny súdny poriadok, Trestný zákon alebo Trestný poriadok. Nový zákon by mohol byť účinný od 12. júna 2026.

Z novely o Envirofonde by mohli vypustiť možnosť vykonávať činnosti OZV

Z novely zákona o Environmentálnom fonde by sa mohlo vypustiť ustanovenie umožňujúce vykonávať Envirofondu činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) pre príslušný vyhradený prúd odpadu. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu k vládnej novele zákona, ktorý v utorok schválil Výbor Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. „Cieľom navrhovanej úpravy je zachovanie transparentného a konkurenčného prostredia v sektore odpadového hospodárstva,“ zdôvodnil výbor.

Pripomína, že Envirofond je subjekt pod kontrolou ministerstva životného prostredia. Rezort je zároveň tvorcom legislatívy v oblasti odpadového hospodárstva, vydáva a ruší autorizácie organizáciám zodpovednosti výrobcov, čiže konkurentom Envirofondu. V oblasti udelenia a zrušenia autorizácie by tak rezort vystupoval aj vo vzťahu k Environmentálnemu fondu. „Vytváralo by sa tak riziko konfliktu záujmov a riziko možného zvýhodňovania jedného z trhových subjektov a znevýhodňovania ostatných,“ vysvetlil výbor.

Zriadenie alebo autorizácia OZV v pôsobnosti subjektu, akým je Environmentálny fond, by bolo podľa neho v rozpore s podstatou a cieľom rozšírenej zodpovednosti výrobcov a viedlo by k viacerým systémovým rizikám.

Výbor zároveň navrhol vypustiť ustanovenie, ktoré by umožnilo Ministerstvu životného prostredia SR uhrádzať z prostriedkov Envirofondu sankcie, ktorým Slovensko čelí z dôvodu nedostatočnej ochrany životného prostredia. „Takéto využitie prostriedkov Environmentálneho fondu považujeme za neprimerané zneužitie jeho účelu, pretože prostriedky určené na ochranu životného prostredia by boli použité na splácanie dôsledkov zanedbávania ochrany životného prostredia. Použitie prostriedkov tohto fondu na platenie pokút pre nedodržiavanie ochrany životného prostredia považujeme za narúšajúce samotnú logiku a zmysel jeho fungovania,“ uvádza sa v pozmeňujúcom návrhu.

Poslanci Marcela Čavojová (Smer-SD) a Zdenko Svoboda (Hlas-SD) pripravili k novele o Envirofonde dva vlastné pozmeňujúce návrhy. Chcú, aby sa oprávnenými žiadateľmi o financie z Environmentálnemu fondu stali verejné vysoké školy a štátom založené neziskové organizácie prevádzkujúce zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, výlučne špecializované alebo všeobecné nemocnice.

Vládny návrh zákona o Environmentálnom fonde posunuli poslanci Národnej rady SR do druhého čítania vo februári. Novela je v režime skráteného legislatívneho konania, ktoré parlament odobril už v októbri 2025, no odvtedy sa rokovanie o návrhu opakovane presúvalo. V druhom čítaní by mali poslanci rokovať o návrhu na aktuálnej schôdzi, ktorá sa začala v utorok.

Poslanci posunuli do 2. čítania vládnu novelu zákona o cestnej premávke

Novela zákona o cestnej premávke má priniesť viaceré zmeny v doprave. Otáčanie sa na svetelnej križovatke by po novom mohlo byť povolené. Ustanoviť sa má i výnimka na predchádzanie pre nákladné vozidlá na diaľnici. Skúška v autoškole by mala mať po novom dve časti – teoretickú a praktickú. Kolobežky s rýchlosťou vyššou ako 25 kilometrov za hodinu by mohli zároveň zakázať.

Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorá mení aj iné právne predpisy. V utorok poslanci Národnej rady (NR) SR novelu posunuli do druhého čítania.

„Navrhuje sa vypustiť zákaz otáčania sa v križovatke s riadenou premávkou. Ide o medzinárodne neštandardné pravidlo, pričom tento v súčasnosti platný zákaz si následne vyžiadal aj vytvorenie možnosti dovoliť v konkrétnej križovatke možnosť otočenia sa (tiež prostredníctvom neštandardných dopravných značiek). Jednoduchšou, zrozumiteľnejšou a logickejšou alternatívou je generálne umožnenie otáčania sa v križovatke s riadenou premávkou (samozrejme za podmienky dodržania všeobecných požiadaviek kladených na vykonanie tohto manévru) s možnosťou miestnej úpravy zakázať otočenie prostredníctvom štandardnej dopravnej značky Zákaz otáčania,“ napísalo v návrhu ministerstvo vnútra, ktoré ho pripravilo.

Za kolobežky by mohol po novom zákon považovať iba tie, ktoré nevyvinú vyššiu rýchlosť ako 25 kilometrov za hodinu. Kolobežky s vyššou rýchlosťou by mohli byť v cestnej premávke zakázané.

Vozidlá autoškoly pri výcviku na vodičské oprávnenie skupín D a DE, teda autobusy a autobusy s prívesom, by po novom mohli mať umožnené využívať pruhy pre verejnú dopravu podobne, ako je to v súčasnosti s taxíkmi. Okrem toho by sa v autoškole zmenil i skúškový proces. Skúška by po novom pozostávala z teoretickej a praktickej časti, ktoré by žiak autoškoly absolvoval zvlášť.

Novela zákona by mohla zmeniť i predchádzanie pre nákladné vozidlá na diaľnici. Tie by po novom mohli obiehať iné autá, ale iba v prípade, že idú výrazne vyššou rýchlosťou ako vozidlá, ktoré chcú predísť. Predchádzanie by mohlo byť umožnené aj na križovatke, ale len na hlavnej ceste, ktorá má dva a viac pruhov, pričom by vodič nemohol prejsť do protismeru.

Návrh upravuje aj státie na hlavnej ceste mimo obce. „Momentálne nastavenie legislatívy umožňuje cez deň a pri normálnej viditeľnosti parkovať mimo obce na cestách iných tried ako I. triedy,“ priblížil rezort vnútra. Po novom by sa zákaz mohol vzťahovať aj na cesty označené ako hlavná cesta.

Sprísniť by sa mohli aj tresty za prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti. Za prekročenie rýchlosti o 31 kilometrov za hodinu a viac v obci by mohlo hroziť zadržanie vodičského preukazu na mieste. Štát by chcel tiež zefektívniť prístup k recidivistom, či rozšíriť objektívnu zodpovednosť.

„Pomocou vlastných stacionárnych radarov a zariadení budú môcť obce a mestá dokumentovať a riešiť prekročenie rýchlosti jazdy, ale napríklad aj nezastavenie na STOP-ke, jazdu na červenú, porušenie zákazu vjazdu, zákazu odbočenia, zákazu zastavenia alebo prikázaného smeru či prejazd cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané,“ uviedol rezort vnútra. Ako dodal, po novom by sa majitelia vozidiel nemohli „vyviniť“ zo zodpovednosti oznámením vodiča, ktorý auto šoféroval. Objektívna zodpovednosť by sa mohla vzťahovať aj na nedodržanie rozostupov na ceste, jazdu v protismere či na používanie mobilného telefónu za volantom.

Rezort vnútra navrhuje nadobudnutie účinnosti zákona od 1. mája 2026. Niektoré jeho časti by ju mohli nadobudnúť o rok neskôr.

Plénum neprijalo uznesenia z dielne PS

Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok neprijalo uznesenia, ktoré predložilo opozičné hnutie PS. Týkali sa viacerých oblastí, napríklad zneužívania náboženstva na politické ciele či vstupu Ukrajiny do Európskej únie (EÚ). Poslanci za PS ich do parlamentu predložili ešte v minulom roku.

Prvé uznesenie o situácii v Gruzínsku prišlo do parlamentu ešte v auguste 2025. Hovorilo o vtedajšej situácii spojenej s potláčaním politickej opozície a nezávislých médií zo strany vlády. Poslanci za PS chceli uznesením primäť parlament, aby odsúdil politické represie i porušovanie ľudských práv a podporil demokratické sily a občiansku spoločnosť v krajine.

Druhé uznesenie sa týkalo vstupu Ukrajiny do EÚ. NR SR ním mala prijať jasné politické stanovisko podporujúce tento vstup. Poslanci za PS neuspeli ani s uznesením, ktorým mal parlament odsúdiť výroky vládnych predstaviteľov o možnom zrušení Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). Nepodarilo sa im presadiť ani uznesenie k zneužívaniu náboženstva na presadzovanie politických cieľov.

Parlament odmietol aj uznesenie PS o nebezpečnej normalizácii prejavov nenávisti, mizogýnie a dešpektu voči ženám a potrebe prevencie a boja s rodovo-podmieneným násilím. Predkladatelia v ňom upozorňovali, že ženy v súčasnosti čelia pretrvávajúcej diskriminácii a stupňujúcim sa prejavom násilia. Parlament chceli primäť, aby uznesením odsúdil všetky formy násilia na ženách a zdôraznil potrebu úpravy definície znásilnenia na základe súhlasu a potrebu zaviesť definíciu domáceho násilia a femicídy do trestného zákona.

NR SR neprijala ani uznesenie PS o podpore očkovania. Parlament ním mal okrem iného vyzvať Petra Kotlára na okamžité odstúpenie z funkcie splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19. Rovnako ním mala vyzvať ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) na spustenie aktívnej kampane a osvetových činností na podporu očkovania.

Dobrovoľnícke jednotky obecnej polície sa nebudú vytvárať

Dobrovoľnícke jednotky obecnej polície sa nebudú vytvárať. Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž v utorok neodhlasovali novelu zákona o obecnej polícii z dielne SaS, ktorá to navrhovala.

Návrh reagoval na nedostatky identifikované v praxi „v dôsledku zvýšenej kriminality spôsobenej vládnou koalíciou a jej zásahmi do trestnej politiky štátu novelou Trestného zákona a Trestného poriadku“.

SaS argumentovala, že občania musia suplovať úlohy štátu a brať svoju bezpečnosť do vlastných rúk, preto sa tvoria dobrovoľnícke občianske patroly, ktoré však nemajú žiadny právny základ.

„Samosprávy majú pritom záujem rovnako suplovať úlohy zlyhaného štátu a vytvárať vlastné dobrovoľnícke jednotky ako súčasť obecnej polície,“ uviedli poslanci za SaS. Ich návrh však parlament odmietol.

Poslanci odmietli novely od SaS, neprešiel ani návrh zrušiť Žandársky zbor

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok odmietli aj ďalšie návrhy z dielne SaS. Opoziční poslanci napríklad navrhovali, aby sa znížil počet štátnych tajomníkov na najviac dvoch na jedno ministerstvo. Chceli to dosiahnuť novelou zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

Ďalšou novelou chcela SaS zaviesť ochranu pred nepovoleným používaním označení „Slovenská informačná služba“, „informačná služba“, „spravodajská služba“ alebo „tajná služba“. Navrhovali to v novele zákona o Slovenskej informačnej službe. Predkladatelia podľa svojich slov reagovali na hrozby, „ktoré pre Slovenskú republiku prinášajú hybridné operácie Ruskej federácie a osobitne na činnosť organizácie Brat za brata, ktorá avizovala vytvorenie paralelnej tajnej služby v podmienkach Slovenskej republiky“.

Novelou Trestného zákona chcela zase SaS reagovať na „spochybňovanie hodnotového ukotvenia Slovenskej republiky k západnej civilizácii“, teda k členstvu SR v EÚ a v NATO. Žiadali v zákone explicitne pomenovať činnosti, ktoré by sa považovali za vlastizradné a za ktoré by v prípade takéhoto konania boli ich páchatelia spravodlivo potrestaní.

V novele zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti SR v oblasti obrany a bezpečnosti navrhovala SaS zrušiť Žandársky zbor. SaS ho totiž považuje za neefektívny. Ani tento návrh parlament nepodporil a odmietol ho.

Poslanci po odhlasovaní návrhov ukončili rokovanie

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili prvý rokovací deň 49. parlamentnej schôdze. Urobili tak po odhlasovaní prerokovaných návrhov. Bolo ich vyše 50, hlasovalo sa takmer dve hodiny.

Zákonodarcovia sa vrátia do lavíc opäť v stredu (15. 4.) ráno. Rokovanie odštartujú návrhmi z dielne ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ku ktorým vláda navrhuje skrátené legislatívne konanie. Súvisia s čerpaním prostriedkov z plánu obnovy a eurofondov.