Môj profil 
Predplatné
Mešita je darom Turecka vo výške 1,8 milióna. Dvadsať rokov po vojne so susedným Srbskom, počas ktorej bolo zabitých tisíce ľudí a presídlili sa stovky ďalších, Srbsko považuje Kosovo za svoje územie. Niektorí poprední moslimskí náboženskí predstavitelia v krajine hlásajú, že desiatky mešít, ktoré boli zničené, ešte neboli prestavané.
“V Európe nemajú jedinú dedinu bez kostola, ale tu v Kosove je aspoň 50 dedín bez mešity,” poznamenáva hlavný mufti Naim Tërnava. Zároveň ho veľmi prekvapila aktuálna búrlivá diskusia o novej mešite, pre neho ide o praktickú potrebu “pri uctievaní boha a nič iné”. Postoj voči mnohým novým mešitám v celej Európe spočíva v strachu, keďže mnohé radiálne myšlienky islamu sa šíria práve v mešitách.
Turecko je pre Kosovo jedným z hlavných investorov a bolo pevným obhajcom medzinárodného uznania a prípadného vstupu do NATO a EÚ. Ako povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan po návrate do krajiny v roku 2013: “Turecko je Kosovo a Kosovo je Turecko”.
Mestská islamská komunita tvrdí, že trvalo dlho, kým si vybrali víťazný dizajn a ubezpečili sa, že majú “správne miesto”. Medzi najhlasnejších odporcov projektu však patria miestni architekti. Aj keď verejná súťaž zdôraznila potrebu pôvodnej budovy, uprednostnený dizajn je klasický Osmanský. Na projekt dohliada riaditeľstvo pre náboženské záležitosti v tureckom štáte Diyanet, ktoré v posledných rokoch postavilo desiatky ďalších mešít v islamskom svete, pričom je označované ako kľúčový nástroj tureckej moci.
Diyanet hovorí, že mešita bude podobná Selimiye mešite v Edirne, v severozápadnom Turecku. Stručne povedané, nová mešita v Prištine sa viac podobá stovkám postavených na Balkáne pod tureckou nadvládou – len táto bude oveľa väčšia. Rozhodnutie o vzhľade mešity teda na niektorých pôsobí viac politicky ako architektonicky.
Niektorí kosovskí moslimovia sú zhrození, a preto protestujú proti nedostatku priestorov na modlitby. Odvolávajú sa na dvojaké štandardy, poukazujú na katolícku katedrálu, ktorá bola postavená bez problémov v roku 2007, hoci kresťania tvoria len 3% obyvateľov Kosova.
Priština nie je jediným mestom v Kosove, kde sa uskutočnila výstavba mešity financovaná Tureckom. V meste Mitrovica, asi 20 kilometrov severne, došlo v roku 2000 k rozbrojom, ktoré viedli k rozdeleniu mesta na dve polovice – južnú (albánska a moslimská) a severná (srbská a pravoslávni kresťania).
Menšia, severná oblasť, má svoju srbskú identitu s novou pravoslávnou katedrálou. Väčšia, južná časť mesta, je osadená albánskymi vlajkami a pamiatkami bojovníkov z Kosovskej oslobodzovacej armády – rovnako ako najväčšia mešita v Kosove, ktorú otvorili v roku 2014 a je pomenovaná po istanbulskej štvrti Bayrampaşa, ktorá financovala jej výstavbu.
V Kosove preto vzniká pocit, že po sto rokoch, od kedy Osmanská ríša opustila Balkán, sa Turci opäť snažia do regioónu juhovýchodnej Európy vrátiť, keďže do krajín ako Kosovo, Albánsko či Bosna smerujú gigantické turecké investície.
.jpg)
.JPG)
