Poľsko prijalo zákon o pozastavení práva na azyl. Premiér Donald Tusk uviedol, že právo na azyl “dnes využívajú nepriatelia Poľska – najmä na hraniciach s Bieloruskom “ a že prijatím zákona Poľsko “naspäť preberá kontrolu nad poľskými hranicami“.
Návrh poľského azylového zákona sa pripravoval už dlhšie a má byť reakciou na kroky susedného Bieloruska. Poľsko tvrdí, že Bielorusko v posledných rokoch privážalo migrantov z Blízkeho východu a Afriky a posielalo ich na hranice EÚ – najmä Poľska, Lotyšska a Litvy – v snahe destabilizovať región. Tieto tri členské štáty EÚ obvinili Rusko zo spoluúčasti.
Počet migrantov prichádzajúcich na hranice členských štátov EÚ z Bieloruska sa tento rok v porovnaní s rokom 2023 zvýšil o 66 %. V Poľsku bolo do konca októbra zaznamenaných 28 000 pokusov o nelegálne prekročenie hraníc. EÚ uvádza, že 90 % migrantov, ktorí nelegálne prekračujú poľsko-bieloruské hranice, má ruské študentské alebo turistické víza.
EÚ minulý týždeň schválila žiadosť Poľska o tvrdší postup v oblasti prisťahovalectva a uviedla, že členské štáty hraničiace s Ruskom a Bieloruskom môžu obmedziť právo na azyl pre migrantov v prípade ich “zbrojenia“ zo strany Moskvy a Minska, ale len za “prísnych podmienok“.
Tieto kroky sú v súlade s uzneseniami októbrového samitu Európskej rady, na ktorom členské štáty požadovali, aby im bola poskytnutá sloboda konať proti tomu, čo nazývajú “hybridnou vojnou“.
A Maďarsko?
Je však potrebné poznamenať, že v prípade Poľska ide o zmenu postoja zo strany EÚ. Únia totiž predtým potrestala konzervatívnu vládu Maďarska za to, že chránila svoje hranice tým, že žiadosti o azyl presúvala do susedných krajín (tzv. outsourcing). EÚ tiež odmietla finančne prispieť Maďarsku na ochranu jeho hraníc, ktoré sú však zároveň vonkajšími hranicami EÚ.
Na druhej strane, Brusel plne podporuje ľavicovo-liberálnu vládu Donalda Tuska a dokonca vyčleňuje 52 miliónov eur na posilnenie ochrany poľských hraníc. Ide o politicky zaujaté rozhodnutie založené na skutočnosti, že poľský premiér, bývalý predseda Európskej rady, pochádza z politickej rodiny šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej – Európskej ľudovej strany (EPP).
Návrh zákona by Poľsku umožnil obmedziť právo požiadať o azyl na obdobie najviac 60 dní s možnosťou predĺžiť toto obmedzenie o ďalších 60 dní so súhlasom parlamentu. Vláda by tiež musela presne určiť úsek hranice, na ktorom by sa toto obmedzenie uplatňovalo.
Návrh zákona musí ešte schváliť parlament, v ktorom má Tuskova vládna koalícia väčšinu.
Poľský prezident Andrzej Duda – spojenec opozičnej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá bola vo vláde v rokoch 2015 až 2023 – predtým povedal, že Tusk a jeho politickí spojenci sa “konečne pridali k ochrancom poľských hraníc“. Vytkol premiérovi, že nepodporil kroky svojich konzervatívnych predchodcov vo vláde a že sa postavil proti výstavbe pohraničnej bariéry.
Ostatné štáty EÚ
Rozhodnutie sprísniť azylové zákony v Poľsku prichádza v čase, keď sa čoraz viac členských štátov vyrovnáva s dlhodobými dôsledkami nelegálneho prisťahovalectva. Členské štáty si začínajú uvedomovať, že EÚ nie je dostatočne pripravená na zvládnutie migračnej krízy.
Fínsky parlament napríklad v júli prijal legislatívu, ktorá by za určitých okolností umožnila hliadkam na hraniciach nepustiť žiadateľov o azyl do krajiny.
Konzervatívne a pravicové sily v Európe varovali, že Migračný a azylový pakt EÚ, ktorý bol prijatý začiatkom tohto roka so zámerom uplatňovať spoločný prístup k otázkam migrácie, nerieši ochranu vonkajších hraníc bloku a slúži len ako “lákadlo“ pre migrantov, ktorí chcú prísť do Európy.
Členské štáty preto začali uplatňovať vlastné politiky a začali zabezpečovať kontroly na vlastných hraniciach, aby zastavili nelegálne prisťahovalectvo. Ako nedávno povedal maďarský premiér Viktor Orbán: „Nakoniec každý európsky líder dospeje k rovnakému záveru, ktorý opakujeme od začiatku migračnej krízy v roku 2015 : Ochrana vonkajších hraníc EÚ a vytvorenie hotspotov mimo bloku, kde by migranti mohli podávať svoje žiadosti o azyl, je jediným riešením.“
Prečítajte si tiež:
Žltý lístok sa mení. Prináša praktický návod namiesto stresu
To, čo si doteraz mnohí spájali s nutnou návštevou pobočky, sa mení. Slovenská pošta predstavuje nový koncept žltého lístka, ktorý…
Štátny tajomník Michal Kaliňák: Spolupráca so SOZA odstraňuje komplikácie a prináša systémovosť
Nový systém spolupráce medzi Slovenským ochranným zväzom autorským a samosprávnymi združeniami zavádza do organizovania verejných kultúrnych podujatí v samosprávach systémovosť.…
Ukrajina opäť žiada Patrioty
Ukrajinské ministerstvo obrany vyzvalo svojich partnerov, aby Ukrajine naliehavo dodali rakety pre protivzdušné obranné systémy Patriot
Volyňský masaker ako dôvod vstupu do EÚ
Otázka Volyňského masakru sa môže stať kritériom pokroku Ukrajiny na ceste do Európskej únie, uvádza sa v správe na webovej…
Spúšťame reformu vzdelávania sestier: Model 1+4 prinesie viac kvalifikovaných sestier pre slovenských pacientov
Od 1. septembra 2026 sa na Slovensku spúšťa pilotné overovanie novej vzdelávacej cesty pre budúce všeobecné sestry, tzv. modelu 1+4.…




















