Druhá administratíva predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej zložila úradný sľub pred necelými tromi týždňami – no ich šéfka má za sebou zlý začiatok. Očakávalo sa, že posledný tohtoročný samit Európskej rady (European Union Council Summit – EUCO), ktorý sa uskutoční vo štvrtok 19. decembra, bude bežným stretnutím bez akejkoľvek väčšej alebo kontroverznej diskusie – na rozdiel od neformálnej a tajnej diskusie, ktorá sa uskutoční mimo rokovacej sály.

Mimo rokovacej sály 

„ Skutočným predmetom rozhovoru bude von der Leyenová a to, ako ďaleko môže zájsť,“ uviedol nemenovaný zdroj pre Politico.

Podľa viacerých diplomatov už členským štátom EÚ dochádza trpezlivosť s tým, ako von der Leyenová jednostranne prijíma čoraz viac a viac iniciatív a rozhodnutí namiesto nich. Vedúci predstavitelia očakávajú, že nový predseda Európskej rady António Costa zakročí a šéfku Komisie skrotí – pripomenie jej, že nie je “kráľovnou“ EÚ, ale iba predĺženou rukou jej členských štátov. To znamená, že von der Leyenová by mala zastupovať konsenzuálne stanovisko bez toho, aby sa postavila na niektorú stranu.

„Von der Leyenová zašla pri výklade svojho mandátu ďalej ako ktorýkoľvek iný predseda Komisie pred ňou, naposledy pri rozhodnutí o Mercosure,“ vyhlásil ďalší funkcionár, pričom si želal zostať v anonymite.

Mercosur

V súčasnosti sú Francúzi na von der Leyenovú mimoriadne nahnevaní po tom, ako sa šéfka Komisie začiatkom tohto mesiaca rozhodla jednostranne spečatiť kontroverznú dohodu Mercosur – obrovskú dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a latinskoamerickými krajinami – napriek silnému odporu koalície krajín na čele s Francúzskom.

Paríž sa oprávnene obáva, že ničivý vplyv lacnej juhoamerickej produkcie by mohol vyvolať hnev francúzskej poľnohospodárskej komunity. Tento postoj zdieľajú aj krajiny ako Poľsko, Rakúsko, Írsko a Holandsko, pričom divokou kartou je Taliansko, ktoré napokon pravdepodobne rozhodne o osude dohody.

Hoci ešte nie je o ničom rozhodnuté – a Mercosur ani nie je predmetom diskusie na tomto zasadnutí EUCO, nakoľko ho najprv musí schváliť parlament – rozhorčenie nad spôsobom konania von der Leyenovej je veľmi citeľné. Jednanie poza chrbát krajín, uzatváranie dohôd bez istoty väčšinovej podpory a ich následné predkladanie ako faktu – to všetko oprávnene rozhorčuje vedúcich predstaviteľov v celej Európe.

Na rozdiel od Francúzska a jeho spojencov Mercosur výrazne podporuje Nemecko a ďalšie priemyselné špičky, ktoré v ňom vidia záchranné lano na výrazné zvýšenie svojho globálneho vývozu. To však neznamená, že Nemecko je s prístupom von der Leyenovej spokojné. Berlín bol rovnako pohoršený, keď šéfka Komisie začiatkom tohto roka uvalila obrovské clá na dovoz čínskych elektromobilov bez toho, aby sa najprv riadne poradila s členskými štátmi.

„Ona pretláča rozhodnutia pod parou,“ poznamenal iný diplomat, pričom mal na mysli Mercosur aj clá na elektrické vozidlá.

Rovnako nespokojný je aj francúzsky europoslanec Christophe Grudler (frakcia Renew): „Nemôže päť rokov robiť len jeden ťah doprava, jeden ťah doľava alebo jeden ťah na konkrétnu krajinu… Musí hrať na kartu konsenzu, nie ísť s tou či onou krajinou hlava-nehlava, ale skôr ich presvedčiť.“

Rozhoduje sama

Von der Leyenová sa stala známou svojou pevnou rukou nad rozhodovacím procesom už počas predchádzajúceho mandátu, pričom členské štáty ju obviňovali, že oslabuje kľúčové portfóliá a rozdeľuje ich medzi viaceré úrady, takže konečné rozhodnutia o najdôležitejších spisoch vždy pripadnú na ňu. Zdá sa, že tento prístup zdvojnásobila svojím novým rozdelením portfólií, z ktorých mnohé sú navrhnuté tak, aby sa prekrývali, a sú zverené ľuďom s menšími politickými skúsenosťami, u ktorých je nepravdepodobné, že by boli dostatočne odvážni, aby sa jej postavili.

Situáciu zhoršuje skutočnosť, že najmocnejšie krajiny EÚ – ako Francúzsko a Nemecko – majú dosť problémov na domácej politickej scéne a zdá sa, že von der Leyenová sa to nehanbí využiť.

Je pochopiteľné, že pre mnohé menšie členské štáty nie je ľahké kritizovať von der Leyenovú na akomkoľvek zasadnutí. Podľa dvoch diplomatov, ktorí sú zasvätení do predsamitových diskusií medzi vedúcimi predstaviteľmi a novým predsedom EUCO, však čoraz viac z nich nalieha na Costu, aby zmenil pomer síl medzi Európskou radou a Komisiou.

Úlohou Antónia Costu ako predsedu Európskej rady je uľahčovať dosiahnutie konsenzu a slúžiť ako most medzi členskými štátmi a výkonnou mocou EÚ. Keďže však škandálmi otrasený Costa môže za svoju prácu ďakovať aj von der Leyenovej, je stále otázne, či bude dostatočne razantný na to, aby sa postavil za členské štáty, alebo bude degradovaný z predsedu len na ďalšiu “bábku kráľovnej“.

Prečítajte si tiež:

• Ďalšie vyšetrovanie exkomisára Reyndersa: Okrem kšeftu s lotériou poberá aj štedrý dvojitý dôchodok
• Vylúči Moskva Maďarsko a Slovensko zo zoznamu nepriateľských krajín? Vonku je najnovšie vyjadrenie