V starej kauze vraždy expolicajta padol štvrtý rozsudok, obžalovaný po prekvalifokovaní skutku dostal podmienku

Podľa predsedu senátu Juraja Kapinaja sa vo veci nepodarilo zistiť motív, preto nie je možné skutok kvalifikovať ako zločin vraždy. „Tam sa stretli ľudia, ktorí sa nikdy nevideli,“ skonštatoval. Rovnako sa však podľa neho nedá argumentovať nutnou obranou. Zároveň poukázal na to, že celé trestné konanie vo veci trvá skoro 17 rokov, čo ovplyvňuje život nielen poškodených, ale aj obžalovaného, ktorý doteraz nebol súdne trestaný.

Prokurátor vo svoje záverečnej reči navrhol pre obžalovaného trest 15 rokov väzenia, keďže bolo podľa neho preukázané, že Matej H. spáchal predmetný skutok. Motívom podľa neho mohlo byť, že expolicajt jeho a jeho kumpánov vyrušil pri konzumácii drog na toalete baru v bratislavskom Ružinove. Podľa obhajcu Adriána Kuceka to bol však práve zavraždený, kto Mateja H. fyzicky napadol, pričom nebolo úmyslom obžalovaného ho usmrtiť. Zároveň vyčítal prokurátorovi, že pri opise skutku viackrát použil pojmy „pravdepodobne“ a „údajne“, na základe čoho nie je možné vyniesť odsudzujúci rozsudok. Klienta preto navrhol spod obžaloby oslobodiť.

Prokuratúra aj obhajoba navrhovali v rámci v poradí štvrtého súdneho procesu aj vykonanie dôkazov, napríklad výsluch obžalovaného alebo oboznámenie detailov pôsobenia zavraždeného v bezpečnostných zložkách. Podľa predsedu senátu však doposiaľ vykonané dokazovanie umožňuje zodpovedať otázky, ktoré do konania položil odvolací súd pri poslednom zrušení rozsudku.

Odvolací senát Krajského súdu v Bratislave naposledy vo februári tohto roku zrušil už tretí prvostupňový rozsudok v tejto veci. Dôvodom bolo podľa predsedníčky senátu to, že verdikt mestského súdu bol nepreskúmateľný a bol založený na špekulatívnych úvahách. Mestský súd Bratislava I predtým v júni 2025 uložil obžalovanému Matejovi Horákovi trest 12 rokov väzenia. Proti rozhodnutiu vtedy podal odvolanie prokurátor, ktorý požadoval prísnejší trest. Odvolala sa aj obhajoba, ktorá argumentovala, že v celom konaní nebol preukázaný motív obžalovaného.

Bývalý Okresný súd Bratislava I v tomto prípade v októbri 2016 v rámci druhého rozsudku uložil obžalovanému Horákovi trest 15 rokov väzenia v zariadení s najprísnejším stupňom stráženia. Krajský súd v Bratislave však následne v roku 2017 rozsudok zrušil a prikázal prvostupňovému súdu opätovne konať. Mal napríklad vypočuť príslušníkov polície, ktorí participovali na vyšetrovaní skutku. Prvý verdikt v prípade vraždy expolicajta z Vianoc 2009 pritom vtedajší Okresný súd Bratislava I vyniesol už v roku 2013. Bratislavský krajský súd ho však v auguste 2014 zrušil a nariadil súdu vykonať ďalšie dôkazy. Konkrétne mal prvostupňový súd opätovne vypočuť niektorých svedkov a preveriť isté skutočnosti o mieste činu. Súd sa mal napríklad zaoberať aj tým, prečo mal poškodený expolicajt pri sebe veľký obnos peňazí.

Incident sa stal na toalete v jednom z podnikov v bratislavskej Vrakuni v noci z 25. na 26. decembra 2009. Bezpečnostná kamera v podniku zaznamenala pád expolicajta na zem, ale samotný konflikt s útočníkom tam nevidno. Na záberoch je však zachytený príchod trojice ľudí na WC – medzi nimi aj Mateja Horáka. Okrem neho tam bola jeho údajná priateľka a muž, s ktorým bol v tú noc v podniku. Trojica opustila toalety a krátko nato tam padol k zemi dvakrát bodnutý expolicajt. Obžalovaný Horák po odchode z toalety odišiel z podniku. Potom bol 11 mesiacov v zahraničí, na Slovensku po ňom vyhlásili pátranie. Prihlásil sa až v novembri 2010, súd ho však do väzby nevzal. Príčinou smrti poškodeného boli podľa orgánov činných v trestnom konaní bodné poranenia hrudníka a brucha.

Odvolací senát pred posledným februárovým rozhodnutím ešte vypočul odborníka z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz k problematike bodných poranení srdca. Obžalovaný totiž v priebehu opakovaných súdnych procesov tvrdil, že v osudný večer pobodal Krišku na toalete baru neznámy páchateľ. Ten následne z miesta odišiel vchodom, ktorý nesnímala bezpečnostná kamera. Poškodenému sa podľa znaleckého posudku predloženom obhajobou následne v zranenom srdci mohla vytvoriť zrazenina, ktorá zabránila jeho okamžitej smrti. Keď potom prišiel na toaletu obžalovaný, poškodený ho napadol a následne zomrel. Zástupca znaleckého ústavu však ranu na srdci označil za príliš veľkú, aby v nej mohla vzniknúť zrazenina. „Bol tam kontinuálny prietok krvi,“ upozornil vo februári s tým, že v takomto prípade do troch minút prichádza strata vedomia a do piatich minút smrť.

Zavraždený Vladimír Kriška žil niekoľko rokov v Austrálii a na Vianoce v roku 2009 prišiel spolu s partnerkou na Slovensko ukázať dcéru starým rodičom. Na Slovensku v minulosti pracoval ako takzvaný kukláč, neskôr bol ochrankárom ústavných činiteľov.